Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Parlamentný výbor v stredu vyniesol verdikty nielen za alkoholové obvinenia.
Len pred 164 rokmi 22. septembra americký prezident Abraham Lincoln nariadil prepustenie miliónov zotročených Afričanov
Gyengye Veroni je aktivistka, ktorá vie vo svojom prejave na námestiach riadne ďaleko prekročiť hranicu slušnosti. Dokázala to pred časom na protestoch Tam jej tliestkali. Na sociálnej sieti jej arogantný prejav "odmenili" aj vlastní.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
CDU utrpela historický debakel. AfD získala 38,2 percenta a Merz čelí otázke, či reformy zmeniť alebo za ne politicky zaplatiť.
Emil Horváth tvrdo zaútočil na Šimkovičovú a vedenie SND. Pri Hamletovi však chýba dôkaz o politickom zásahu.
Analytik Jan Campbell tvrdo o EÚ, vojne s Ruskom, európskom dlhu, migrácii, sankciách aj suverenite. Varuje tiež pred vojnou vo vesmíre.
Pozor, aby s tými spojencami v tom pekle naozaj neskončili!
Politický komentátor Michal Zoldy vojnychtivým politikom a novinárom ponúka víziu, ako by vyzeral svet v prípade jadrového konfliktu.
Glenn Diesen označil rozsiahly dronový útok na Moskvu za mimoriadne nebezpečný a spojil ďalšiu eskaláciu s rizikom jadrového konfliktu.
Profesor Richard Wolff ostro reagoval na vyjadrenia Kaje Kallasovej o Rusku. Podľa neho jej predstavy o ďalšej konfrontácii pôsobia v USA nepochopiteľne.
Advokátka našla jednu pozitívnu správu: O prezumpcii neviny v mediálnom priestore
Komentáre
31. 10. 2025
"Čo bláznite, veď sú tu ľudia", vykríkol vojak Švejk v závere filmu Poslušne hlásim hneď po tom, ako sa vyhrabal z trosiek, ktoré ho takmer prizabili. Čítam správu o skopaní policajta v Trenčíne a je mi smutno. Tým nehovorím, že súhlasím s takzvanými "protipandemickými" opatreniami súčasnej obmedzenej duchom, no neobmedzenej silou našej, teda, ich vlády. Zažil som pred 32 rokmi chvíle, keď sme túžili - aj policajti, aj národ, byť spolu a držať sa spolu za ruky. Proti svojvôli boľševickej moci. Déjà vu!
Pocit déjà vu sa zvyčajne sprevádza pocitom dôvernej známosti, poznania čohosi už prežitého ale tiež niečoho mimoriadneho, nezvyčajného. Skúsenosť déjà vu sa zdá byť dosť bežná, lebo prieskumy uvádzajú, že viac ako 70 percent populácie uvádza, že pocit déjà vu aspoň raz zažili.
Už nevládzem
Fakt už nevládzem počúvať či čítať médiá hlavného prúdu a vidieť či vnímať z nich stále tie isté odrhovačky tých istých novinárov a ich tých istých respondentov. O tom, akí sme zlí a ako nás treba "eliminovať" Všetkých, ktorí máme tú drzosť mať svoj a nie ich názor. Nevládzem a chápem frustráciu z toho, čo nám naša vláda a jej mediálni prisluhovači spravili za posledného poldruha roka z našich životov. Viem, že nežijeme, že živoríme a nemyslím tým teraz prioritne na peniaze. Živoríme po všetkých stránkach a bojujeme o prežitie, kým moc sama medzi sebou bojuje o svoju ešte väčšiu moc. Moc si dupe vo fašistickým tak podobných bagandžiach po našich životoch, presadzuje si svoje zvrhlé chúťky na to a tamto a teší sa z toho, ako sa tu my, dolu mlátime navzájom.
Vtedy sme mali strach vyjsť na čoraz viac plné námestia. Báli sme sa policajtov, ako tvrdých zástancov boľševickej svojvôle. Netušili sme, že oni, tí policajti, sa báli nás, ľudí. A báli sa aj tých hore, aj nás, tam dole na námestiach. V momente, keď sme zistili, že policajti nám dávajú nahlas najavo - SME S VAMI, sme vedeli, že sme vyhrali. Že sme porazili tú bezcitnú, arogantnú, svojvoľnú despotickú moc. Holými rukami a zdvihnutými hlavami. Porazili sme tie boľševické prasce tým, že sme si podali ruky s policajtmi. A tým, že ozbrojené sily už nepatrili žiadnemu predsedovi strany, žiadnemu ministrovi vlády, ale patrili tým, ktorým vždy patriť mali - ľuďom, občanom, národu. To, že sme spolu s policajtmi pochopili, že naše manželky chodia do tých istých obchodov a naše deti do tých istých škôl, nám prinieslo demokraciu. Lebo boľševika už nikto nebránil.
Policajti, ľudia, nebláznite, veď sme tu my všetci, ľudia!
Nesúhlasím s agresívnymi útokmi na policajtov, chlapov, manželov a otcov v službe. Odsudzujem ich. A nesúhlasím, ak policajti mlátia civilistov, chlapov, manželov a otcov. Zbláznili sme sa? To sme sa tak cynicky cieľavedomo nechali sfanatizovať tými boľševikmi tam hore, ktorí sa na tom iba ak nechutne až úchylne bavia? Ktorí si medzitým prihrávajú svoje kšefty, svojim frajerkám výhody a svojim firmám zákazky? Nechápete, že to je ich zámer? Aby sme sa my tu dolu umlátili navzájom a aby si oni mohli popri tom nerušene plniť svoje zvrhlé mocenské chute?
Vtedy sme spolu všetci na ulici verili v lepšie Slovensko. Teraz nás dohnali mocní do stavu, že sa im pred očami na tých uliciach mlátime navzájom. Dohnali nás na prah občianskej vojny. Sme tak zaslepení oprávneným pocitom potreby pomsty, že už bijeme hlava nehlava? Veď do tejto situácie nás vmanipulovali a my sme sa slepo nechali. Je tu koho nenávidieť a áno, nikdy by som netušil, že to napíšem - aj mlátiť. A vymlátiť z tých štátnych inštitúcií farizejov a boľševikov novej doby ako zrno z klasov. Ale, prosím, policajti, občania, nebime sa navzájom! My sa potrebujeme. My by sme to totiž spolu dokázali. Ale oni vedia, že kým nebudeme držať spolu, nič sa im nestane. Nič ich neohrozí, neobmedzí.
Spomeňme si na dni v novembri 89! Veď predsa, toto sme už raz riešili. A ako-tak vyriešili. Lebo sme sa nebáli byť spolu! Nepodľahnime, prosím, hecovaniu moci, ktorá potrebuje, aby sme sa nenávideli! Ani policajti, ani občania.
Prosím!
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
