Migranti sa opäť pokúšajú dostať do západnej Európy. Tentokrát ale nie cez more na juhu, ale cez poľsko-bieloruské hranice. A tu je odrazu problém, lebo tadiaľto už nie sú vítaní. Prečo?
Pamätáte si ešte na to ako bývalá nemecká premiérka Angela Merkelová a jej podobní lídri západných štátov vítali s otvorenou náručou a div nie s pozvaním imigrantov z Ázie a Afriky? To bolo radosti že k nám idú. Ale teraz, keď sa k nám chcú dostať cez Bielorusko, je z toho riadny problém. Čo sa stalo? Niečo tu „neštimuje“ aj bývalému národniarovi Antonovi Hrnkovi, ktorý sa nad situáciou zamýšľa v statuse na sociálnej sieti.
Imigrantami zahučala celá západoeurópska spoločnosť a rozvrátil sa pokojný život
Hrnko je presvedčený, že každý pozná jeho názory na masovú migráciu, ktorá začala pred pár rokmi rovnakou cestou, ako sa roku 1683 vydal Kara Mustafa dobýjať Viedeň. „Avšak kým proti osmanským hordám stál odhodlaný kresťanský svet, pripravený brániť svoju vieru a civilizáciu, roku 2015 Mutti Merkelová otvorila náruč s výkrikom: Wir schaffen das. To, že pri tomto „dokazovaní“ zahučala celá západoeurópska spoločnosť, že sa rozvrátil pokojný život občanom mnohých západoeurópskych miest, to by s úsmevom Jamyho Shea, komentujúceho straty na civilnom obyvateľstve v Juhoslávii roku 1999, každý neokonzervatívec označil za kolaterálne straty,“ konštatuje exnárodniar Hrnko a položartom dodáva: „Veď samozrejme, nikto nechcel zničiť pokoj obyvateľov západných miest. To sa len tak poza búčky udialo. Ale úmysel bol dobrý!“
Po zastavení vlny migrantov balkánskou cestou sa otvorila nová púť, a to cez Stredozemné more. „Z rozvrátenej Líbye sa vydávali na cestu na plavidlách neschopných na otvorenom mori previesť desať ľudí naplnené, resp. preplnené niekoľkonásobne, aby sa vraj dostali do vytúženej Európy. Sotva vyšli z teritoriálnych vôd arabského štátu, už ich „zachraňovali“ rôzne mimovládky,“ vracia sa v statuse Hrnko o pár rokov dozadu. „Hoci námorné zvykové právo už od antiky hovorilo o povinnosti zachraňovať stroskotancov a vykladať ich na najbližšom brehu, mimovládkari - humanisti ich nevyložili na breh v Líbyi, ktorý bol len 12 km od nich, ale ich niekoľko sto kilometrov viezli do štátov Európskej únie,“ poukazuje exnárodniar na to, čo sa na mori dialo.
V čom sú imigranti na pobreží Líbye odlišní od tých na bieloruskom území?
„Ak sa „zachraňujúce“ plavidlo nestretlo s tými, ktorých vyslali v jeho ústrety z pevniny, a tí prirodzene stroskotali a utopili sa, neboli vinní „mimovládkari“ - pašeráci, ale odporcovia masovej imigrácie do Európy. Len si spomeňme na šialenstvo okolo akejsi Raketovej alebo okolo maďarského plota. Všetci „in“ na čele s európskou komisiou vrieskali o „fóbiách“, xenofóbii a podobných spoločensky neakceptovateľných správaniach. Niečo mi tu však neštimuje!“ priznáva Anton Hrnko v súvislosti s tým, čo sa deje dnes na západných bieloruských hraniciach, pričom sa hovorí o „hybridnom útoku“ na západnú Európu, o snahe podkopať európsku stabilitu atď. atď. „Nikto už zrazu nehovorí o právach imigrantov, nikto ich neľutuje, všetci len svorne nadávajú na Lukašenka a tí odvážnejší aj na Putina,“ prízvukuje exposlanec a exnárodniar.
„Keď si zoberieme, že ešte pred pár dňami odsudzovali tých, ktorí nechceli vpustiť Afričanov do talianskych prístavov, nie je mi dosť jasné, v čom sú imigranti na pobreží Líbye odlišní od tých, ktorí sa nachádzajú na bieloruskom území. Z hľadiska čistej humanity sú tí v Bielorusku na tom omnoho horšie, lebo v Líbyi nemrzne!,“ upozorňuje Hrnko, podľa ktorého je mnoho nelogična v správaní sa najmä Západoeurópanov vo vzťahu k masovej imigrácii. „Človek sa to ani nesnaží pochopiť. Ale tento zjavne dvojaký prístup je trochu čudný. Jediné logické vysvetlenie by mohlo byť, že za cestu cez Bielorusko migranti nemusia platiť horibilné sumy na rozdiel od tých, ktorí sú do Európy dovážaní z Afriky. Žeby Lukašenko kazil kšeft? Nechce sa mi veriť! Ale dnes už je všetko možné,“ zamýšľa sa v samom závere zaujímavého statusu Anton Hrnko.