Slobodné médiá, dezinformácie. To sú dnes všemocné zbrane. Budete sa čudovať, je to tak aj v Česku. První zprávy si práve tento jav a to, čo sebou prináša, vo svojom komentári vzali na paškál. Ja si ten ich komentár "oblečiem" do slovenských reálii, ak dovolíte.

Takže ktoré médiá sú tie slobodné?

Podľa našej verchušky, ups, establishmentu, slobodné sú tie, ktorých redaktori svoje tváre s bázňou obracajú k Washingtonu a Bruselu, ich pery s úsmevom recitujú ódy na EÚ a USA, ich klávesnice a myši s láskou vyklikávajú láskyplné texty voči mnohokrát hlúpym nariadeniam a činom prichádzajúcim z blízkeho, ale aj vzdialenejšieho Západu. To samozrejme nestačí. Ideálne je, ak ich perá ostro bodajú do Moskvy a hlasivky jasne hromžia na všetko, čo prišlo z Ruska. 

"Píšte všetci jedným perom,

iiná farba nebude! Píšte všetci rovnako, rovnaké "A", rovnaké "O"." spieva sa v jednej piesni z 80tych rokov. Ale presne to je charakteristické aj pre naše médiá. Tie médiá, o ktorých naši politici hovoria, ako o slobodných. Ako je ale možné označovať za slobodné médiá, ktoré potlačia každú rôznorodosť, rozmanitosť a odlišnosť? Nie je práve to sloboda, že si ja môžem podľa dostupných informácií urobiť vlastný názor? Nuž dnes sa razí myšlienka, že to, že mám názor, neznamená, že mám pravdu. Ale. Kto mi ručí za to, že v "slobodných" médiách sa dozvedám pravdu?

Páni politici, vás by to bavilo?

Šli by ste na zápas (napríklad) Trenčína s Popradom, kde by ste dopredu vedeli, že Trenčín vyhrá 7:0? A keby nevyhral, vrieskali by ste, že je to podfuk? Alebo by ste nútili hráčov hrať dovtedy, kým by to neskončilo vám vyhovujúcim výsledkom? Vážení, tribúny sa vyprázdňujú a diváci znechutení odchádzajú... 

Prečo sa to teda deje?

Veď aj ver...ehm, establishment musí vnímať, že toto sloboda nie je. Ale zase povedzme si - znie to dobre. Ono to síce nie je pravda, ale každý psychológ vám potvrdí, že človeka zlomíte neustálym opakovaním. Niekoho skôr, niekoho neskôr. Ale tak snáď nie všetkých. Ale väčšina ľudí toto tvrdenie prijíma a riadi sa ním. Za čo teda považujú títo "milovníci kvázi slobody" médiá, ktoré sa smú šíriť len cez internet, ktoré hlásajú opačné názory?

Peniaze, peníze, prachy, lóve...

"Slobodné" médiá sú totiž štedro dotované. Treba sa pozrieť, kto vlastní noviny/televízie a stačí "trasovať" k reálnym majiteľom, či podporovateľom a sponzorom. Nestačí? Pod kepienkom zásad OSN o neprípustnosti vonkajšieho zásahu do vnútorných záležitostí štátov, médiá "pomastila" aj EÚ.

O pravdu

a zvlášť slobodu treba bojovať. A ten boj je cennejší, ako iluzórna sloboda vašich, kvázi slobodných médií, páni politici.