Smrť ôsmich slovenských námorníkov z tlačného remorkéra Ďumbier je doteraz najväčšou tragédiou na Dunaji v novodobých dejinách. Havária sa odohrala 22. októbra 1996 večer neďaleko elektrárne vo Viedni-Freudenau. V piatok 22. októbra od nešťastia uplynie 25 rokov.
K tragédii, ktorú
pripomína TASR, došlo desať minút pred 20. hodinou. Tlačný remorkér Ďumbier s loďou naloženou 750 tonami kostnej múčky v zlom počasí minul dráhu do plavebnej komory. Silný prúd ho zahnal k prepúšťacím splavom na reguláciu vody. Tam sa loď s nákladom zachytila na múroch druhej a tretej hate. Remorkér s posádkou stiahol prúd cez štvrtú hať.
Loď pomalšia ako prúd Dunaja
Rýchlosť vody v Dunaji bola väčšia, ako mohol vyvinúť motor remorkéra. Podľa očitého svedka Rakúšana sa remorkér takmer zastavil na jednom mieste, potom zmenil smer a išiel po prúde. Kvôli vysokému stavu vody boli oceľové vráta na vodnom diele pootvorené, aby mohla masa vody odtekať. Remorkér narazil na pootvorené vráta. Následne sa prakticky zdemoloval.
[caption id="attachment_268411" align="alignnone" width="300"]
FOTO TASR - Pavel Neubauer[/caption]
Zničený remorkér so zapnutými motormi sa potopil o 22.30 h. Voda ho stiahla do hlavného koryta rieky. V čase nehody dosahovala hladina Dunaja 670 centimetrov (cm). Bolo to len 30 cm pod kritickým stavom, keď je ešte rieka pre lode splavná.
Loď patrila Slovenskej plavbe dunajskej (SDP). Jej posádku tvorili Dušan Mišek, Zdenko Dubský, Emil Šimek, Milan Labát, Anton Fučkovica, Robert Boroš, Ivan Ledec, Martin Temniak a Jozef Novoveský.
Pátranie helikoptéry a záchrannej lode po členoch posádky trvalo do polnoci. Ako jediný prežil nehodu 46-ročný Emil Šimek. S ťažkými zraneniami ho previezli do sociálno-medicínskeho centra na Lonngbartenstrasse vo Viedni.
Život mu zachránil 23-ročný stavebný robotník Rainer Haselbacher. "Z baraku na hati sme počuli náraz a videli, ako voda tlačí nákladný žeriav k hati a ako sa remorkér zakliesnil vo štvrtej plavebnej komore," opísal Haselbacher udalosť agentúre APA. Krátko nato vybehol aj s kolegom na provizórny most a hodil lano mužovi na palube. Napokon sa do komory spustil po rebríku. Dostal sa na potápajúcu sa loď a vyslobodil z nej námorníka. Na hrádzi mu potom poskytli prvú pomoc.
Plavba na Dunaji bola dočasne pozastavená. Vrak remorkéru sa podarilo nájsť až 28. októbra, vytiahli ho až v roku 1997. V januári 2002 odhalili ôsmim slovenským námorníkom pamätnú tabuľu.
Nehoda bola predmetom viacerých súdnych sporov. Kauza sa skončila dohodou zúčastnených strán v máji 2002. Žalované strany Rakúska republika a akciová spoločnosť Verbund-Austrian Hydropower vyplatili poškodeným spolu približne 2,954 milióna eur. Z tejto sumy dostala anglická poisťovňa The Standard Stemship Owner 40,6 percenta, Slovenská plavba a prístavy, a. s., Bratislava 36,1 percenta, pozostalí 12,1 percenta a holandské poisťovacie spoločnosti 11,2 percenta.
