O významnú architektonickú pamiatku Manchnáč v Trenčianskych Tepliciach sa už roky jeho majiteľ nestará. Aktivisti navrhujú jeho vyvlastnenie. To je spôsob jeho záchrany, informuje Plus 7 dní.
Architekt Martin Zaiček považuje stavbu za jednu z najvýznamnejších stavieb na Slovensku. Prirovnáva ju k Mostu SNP či obrátenej pyramíde Slovenského rozhlasu. Dokončili ho v roku 1932. Sanatórium v štýle funkcionalistickej architektúry vtedy profesionálna verejnosť označovala ako jedno z najpozoruhodnejších diel českej aj medzinárodnej modernej architektúry. Zároveň to bola jedna z najdrahších budov postavená v medzivojnovom Československu.
Po privatizácii v roku 1997 sa Machnáču prestalo dariť. Pred dvadsiatimi rokmi budovu jej majitelia zatvorili. Postupne chátrala, vyrabovali ju vandali, vzácne mosadzné zábradlia skončili v šrote. Martin Zaiček s Andreou Kalinovou založili v roku 2011 umeleckú skupinu Opustená (re)kreácia, aby sa prostredníctvom angažovaného umenia pokúsili upozorniť na zúfalý stav významného architektonického diela. Pri svojich aktivitách sa stretávali s nepochopením: „
Vlastníci Machnáča, rôzne schránkové firmy, sa vyhýbali zodpovednosti za budovu. Vyhovárali sa na to, že čakajú na veľkého investora. Napriek povinnosti starať sa o budovu, majitelia to ignorovali. „
Deň po tom, ako pred rokom vydal Okresný súd v Trenčíne predbežné opatrenie a zákaz majiteľovi narábať s budovou, podpísal majiteľ zmluvu o prenájme Machnáča na štyridsať rokov s občianskym združením Machnáč. Martin Zaiček tvrdí, že opäť ide o personálne prepojené organizácie. A argumentuje, že zámer združenia - urobiť v budove domov pre seniorov - sa pre náročnosť takej prevádzky na hygienické štandardy a bezbariérovosť nedá realizovať bez toho, aby Machnáč nestratil to, čím je pre svetové spoločenstvo takou cennou pamiatkou. Zamýšľa sa nad zámerom majiteľa.
Aj návrh na vyvlastnenie považujú za absolútne krajné a zároveň najhoršie riešenie. Proces sa totiž môže ťahať roky. Zároveň ide o prvý prípad na Slovensku, keď sa niekto pokúša vyvlastniť národnú kultúrnu pamiatku.
Zámerom je po záchrane a rekonštrukcii urobiť v Machnáči ubytovacie zariadenie, sídla organizácií a inštitúcií pre služby v oblasti kultúry a vzdelávania, priestor na konferencie, spoločenské a kultúrne aktivity - lebo Trenčianske Teplice nemajú vlastný dom kultúry. Budova by mala slúžiť na umelecké rezidenčné pobyty.
