HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Nový svetový poriadok Joea Bidena (Nikolaj Bobkin)

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár Nikolaja Bobkina (Fond strategickej kultúry)

Ako bodli Francúzsko nožom do chrbta jeho spojenci

Prezident Joe Biden, austrálsky premiér Scott Morrison a britský premiér Boris Johnson 15. septembra 2021 oznámili vznik novej trojstrannej aliancie v Pacifiku. Aliancia dostala názov AUKUS (Austrália, Spojené kráľovstvo, USA). Ako vyplýva zo spoločného vyhlásenia, účastníci nového paktu posilnia prostredníctvom partnerstva AUKUS bezpečnostné a obranné záujmy každého z nich. A prvou veľkou iniciatívou aliancie bude vytvorenie flotily jadrových ponoriek v Austrálii.

V blízkej budúcnosti začnú Canberre poskytovať technológie, o ktoré sa USA tradične delili len so Spojeným kráľovstvom. Pravdepodobne budú prediskutované otázky prevodu jadrových materiálov. A hoci Biden upokojuje, že reč je vraj len o ponorkách s jadrovými reaktormi vybavenými konvenčnými zbraňami, nemožno vylúčiť, že Austrália získa prístup k jadrovým zbraniam. USA tým spochybňujú záväzok Washingtonu o nešírení jadrových zbraní.

Dohoda o ponorkách medzi USA, Veľkou Britániou a Austráliou je nebezpečný vtip (Scott Ritter)

Oficiálni predstavitelia americkej administratívy nedokázali uspokojivo odpovedať na otázky týkajúce sa jadra v trilaterálnom pakte. Prevláda názor, že Austrália sa stane jedinou nejadrovou krajinou, vlastniacou jadrové zbrane na mori.

V trojstrannej dohode nie je žiadna zmienka o Číne, Politico medzitým poukazuje na  protičínske smerovanie tohto kroku.

Dňa 31. marca, keď posledný americký vojak odišiel z Kábulu, Biden vo svojom vystúpení vyčítal Rusku a Číne, že chcú vidieť Ameriku „uväznenú ďalších desať rokov v Afganistane“. Povedal, že „svet sa mení“ a Washington nikomu neposkytne príležitosť vidieť Ameriku kdekoľvek „uviaznutú“. Biden sľubuje, že sa zameria na súperenie s Čínou a boj s Ruskom „na viacerých frontoch“.

Viera v americkú výnimočnosť, ktorá charakterizuje všetky administratívy a americkú imperiálnu snahu presadiť svoj vlastný poriadok nikam nezmizli. Americká administratíva navrhla nadviazať tvrdý postoj k Číne a najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je vytvoriť jednotný front amerických spojencov a partnerov. V konfrontácii s Ruskom má Biden v úmysle rozšíriť potenciál NATO. Spojené štáty podľa neho „musia byť vodcom a žiadny iný národ takú schopnosť nemá“. A v čase prehlbovania väzieb medzi Čínou a Ruskom USA prichádzajú so scenárom, ktorý by mohol byť najvýznamnejšou skúškou amerického líderstva.

USA čelia po kritike už aj otvoreným protestom zo strany EÚ : „Spojenci spolu hovoria“, odkazuje Leyenová

Prezident Putin odpovedajúc v októbri 2020 na otázku o možnosti formálneho vojenského spojenectva s Čínou povedal: „Teoreticky je to celkom možné.“ Ruská federácia a ČĽR pravidelne vykonávajú spoločné vojenské cvičenia, Moskva dodáva Číňanom moderné zbraňové systémy. Pre Spojené štáty je čoraz ťažšie mať čo dočinenia s dvoma protivníkmi, Čínou a Ruskom, a preto sa Washington snaží do ich vzťahov vraziť klin.

Zoznam tém rozhovorov medzi Moskvou a Washingtonom je dlhý, obzvlášť dôležité sú však otázky strategickej stability a kontroly zbraní. Práve oni boli 16. júna predmetom stretnutia Putina a Bidena v Ženeve. Existujú aj ďalšie témy: Ukrajina, Sýria, Irán, ale je nepravdepodobné, že by Kremeľ diskutoval o Číne s Bidenovou administratívou na akejkoľvek úrovni. Čínsko-ruské partnerstvo nepodlieha americkému vplyvu.

Ďalšou záležitosťou je NATO. Na summite 14. júna 2021 v Belgicku európski spojenci USA prvýkrát označili Čínu za bezpečnostnú hrozbu. „Deklarované ambície a asertívne správanie Číny predstavujú systémové výzvy medzinárodnému poriadku založeného na pravidlách a oblastiach súvisiacich s bezpečnosťou aliancie,“ uvádza sa v záverečnom komuniké NATO. Európski spojenci Washingtonu sú odhodlaní riešiť problémy, ktoré vzostup Číny pre vedúce postavenie Ameriky v Indo-Pacifickom regióne spôsobí. Čína je teraz takým istým cieľom tejto aliancie, ako aj Rusko.

Na júnovom summite G7 rokovali o ponorkách pre Austráliu poza chrbát Macrona

Na základe výsledkov samitov G7, NATO a EÚ je vidieť, že USA sa plne zameriavajú na konfrontáciu s Ruskom a Čínou. Američania pomocou tézy „dvojitej hrozby“ dávajú najavo, že budú udržiavať súčasné napätie vo vzťahoch s Ruskom. Po odchode z Afganistanu sa zdali byť argumenty v prospech zníženia imperiálnych ambícií USA očividnými, ale očakávania sa nenaplnili.

Bidenova administratíva, ktorá iniciovala vznik AUKUSu, sformovala nové protičínske zoskupenie. Washington definoval rozdiel medzi Európou a anglosaským svetom. Nová aliancia USA-Spojené kráľovstvo-Austrália je „anglicky hovoriacou“ vojenskou alianciou, z ktorej bolo Francúzsko odstránené.

V roku 2016 Austrália uzavrela dohodu s Francúzskom o nákupe flotily dieselových ponoriek, čím odmietla angloamerickú alternatívu lodí poháňaných jadrovou energiou, ale s príchodom Bidena Austrálčania od zmluvy s Francúzmi odstúpili. Francúzsky minister zahraničných vecí označil toto rozhodnutie „bodnutím do chrbta“.

Vo Washingtone si myslia, že Čína je značným problémom pre každú americkú administratívu. Vytvorenie AUKUSu je dôkazom toho, že pri výbere spôsobu konfrontácie s Čínou môže byť „nôž do chrbta“ vrazený ktorémukoľvek z ich spojencov.

To, že nikto nerezignuje za zabíjanie kábulských detí, ukazuje pravú tvár amerického impéria (Nebojsa Malic)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info