Komentár Petra Tótha (Ďateľ)
Podľa najnovšieho prieskumu dôveruje viac ľudí generálnemu ako špeciálnemu prokurátorovi. Niektorí sa tešia, iní škrípu zubami. A presne preto takéto prieskumy vznikajú. Ich cieľom je bičovať vášne. Skúsme sa však pozrieť na aktuálne problémy triezvou optikou.
Podstatu problému
Ponechajme bokom či je väčším problémom Matovičovo šialenstvo alebo Ficova skorumpovanosť. Vynechajme sympatie či antipatie voči Lipšicovi a Žilikovi. Zabudnime na vnímanie aktuálneho diania optikou boja dobra proti zlu, nech už za zlo či dobro považujeme čokoľvek. Ak chceme pochopiť, čo sa aktuálne deje vo sfére orgánov činných v trestnom konaní, musíme naozaj odhodiť všetko osobné a prestať vnímať jednotlivých aktérov, akoby každý kopal za nejaký tím. Isteže, pohnútky mnohých sú rýdzo politické a rýdzo osobné, no práve zaoberanie sa týmito nízkymi motívmi nás odvádza od podstaty problému.
Najnovšie udalosti vyplavili z mútnych vôd dva dokumenty. Realizačný návrh operatívnych pracovníkov NAKA na začatie trestného stíhania Branislava Zuriana a ďalších osôb. Tým druhým je uznesenie inšpekcie o obvinení vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu a Pavla Ďurku. A aj keď realizačný návrh a uznesenie o obvinení majú úplne odlišnú procesno-právnu silu, v kvalite ich spracovania sa odráža podstata toho, o čo v prebiehajúcom vášnivom konflikte ide.
Takzvaný realizák, na základe ktorého malo dôjsť k obvineniu Zuriana a spol., vykazoval závažné nedostatky. Aj keď nejde o uznesenie o obvinení, podklad pre začatie trestného stíhania musí byť dostatočne konkrétny na to, aby z neho bolo možné jednoznačne zistiť kto, ako, za akým účelom, akým spôsobom, akými prostriedkami, kde, kedy, prípadne v spolupráci s kým spáchal konkrétny skutok, ktorý vykazuje materiálne aj formálne znaky trestného činu. Nič také z realizačného návrhu nebolo možné ustáliť.
Písalo sa v ňom síce veľa o tom, že určitá skupina osôb mala zhromažďovať informácie z rôznych vyšetrovacích spisov vedených na NAKA s cieľom diskreditovať niektorých vyšetrovateľov. Toto tvrdenie však nebolo podporené žiadnymi relevantnými a materiálne podloženými skutkovými okolnosťami. Nebolo jasné, kto a čo zistil. Ani komu a s akým cieľom to odstúpil, kedy a za akých okolností a na akom mieste malo dôjsť k takémuto konaniu. Nebolo ustálené, aký konkrétny trestný skutok sa stal a komu ním vznikla, respektíve mohla vzniknúť ujma.
Čítajúc materiál v kontexte uznesenia o obvinení vyšetrovateľov Čurillu a Ďurku sa dokonca môže zdať, že realizák bol takpovediac vyhodený ako zúfalý pokus zabrániť ich trestnému stíhaniu. Inými slovami na NAKA sa dozvedeli, že inšpekcia chystá ich trestné stíhanie, a preto bol spracovaný síce veľmi nekonkrétny, no aspoň temne znejúci realizačný návrh.
Naopak, uznesenie o obvinení Čurillu a Ďurku je mimoriadne konkrétne. Je postavené na konkrétnych skutkových zisteniach, úradných záznamoch, výpovediach, agentúrnych poznatkoch a dokonca aj na vyšetrovacom pokuse. Z uznesenia je možné jasne ustáliť, že keď sa operatívec Ján Kaľavský posťažoval vtedajšiemu šéfovi NAKA Zurianovi na to, že ho Čurilla s Ďrukom zaťahujú do manipulovania svedeckých výpovedí kajúcnikov a svedkov, Zurian o tom spísal úradný záznam a dokument odstúpil prokuratúre. Následne inšpekcia zabezpečila výsluchy Kaľavského a Zuriana.
Kaľavský sa podľa zákona o Policajnom zbore stal agentom inšpekcie a zabezpečil nahrávky svojich rozhovorov s vyšetrovateľom Čurillom o tom, ako boli manipulované výpovede kajúcnikov. Nahrávky ďalej potvrdili, že Čurilla s Ďurkom vydali informátorovi Petrovi Petrovovi pokyn, aby zabezpečili, nech sa obvinený Martin Mikulec nevrátil na Slovensko, ako to sľúbil vyšetrovateľom, čím umelo vytvorili dôvod na jeho väzobné stíhanie.
Nie je namieste rozoberať uznesenie do detailu, no je potrebné konštatovať, že nahrávky zadovážené policajným agentom Kaľavským mali procesnú silu a aj na ich podklade bolo možné ustáliť viaceré skutkové okolnosti, dotýkajúce sa podozrení z trestnej činnosti podplukovníka Čurillu a majora Ďruku.
Je nevyhnutné spomenúť, že inšpekcia vykonala aj vyšetrovací pokus. Na jeho základe zistila, že svedok Csaba Dömötör nemohol vidieť do kaviarne Towers, kde mal kajúcnik Matej Zeman odovzdávať obálku s peniazmi osobám Makó a Böhm. Dömötör totiž vypovedal, že Zemana na toto stretnutie priviezol on, no ostal vonku fajčiť pri aute. Zo svojej pozície mal vidieť, ako uvedená trojica sedí pri jednom stole. Pracovníci inšpekcie však vykonali vyšetrovací pokus a zistili, že zvonka sú sklá reštaurácie nepriehľadné, čo vo svedeckej výpovedi potvrdila aj vedúca prevádzky (na podniku v priebehu uplynulých 12 rokov neboli menené vonkajšie sklá).
Na základe výsledkov vyšetrovacieho pokusu, nahrávok, výpovedí a úradných záznamov bolo možné ustáliť, že Dömötör svoju výpoveď prispôsobil v súlade so žiadosťou vyšetrovateľov Čurillu a Ďurku. Sprostredkovateľ medzi vyšetrovateľmi a svedkom Dömötörom bol informátor Peter Petrov alias Tiger.
Nebyť toho, že Dömötörova výpoveď bola zmanipulovaná, Makó a Böhm by asi neskončili vo väzbe. A keby neboli stíhaní väzobne, zrejme by ich kajúcnosť nemalá také široké rozmery. Ak by sme v tejto retrospektívnej reťazi pokračovali ďalej, museli by sme si položiť naozaj skľučujúcu otázku. Aký priebeh by mali mnohé iné, nadväzujúce trestné konania, keby Dömötör na žiadosť vyšetrovateľov neklamal?
Ak sa vrátime na začiatok článku, v tomto bode si musíme znova pripomenúť, že oveľa podstatnejšie ako
popísaného konania je
samé. Možno, že Čurilla s Ďurkom zašli priďaleko len z prehnanej horlivosti. A možno postupovali na politickú objednávku. Tento spor však ponechajme ideológom a propagandistom, ako sú Mareček Vagovič a Moničenka Tódová. Podstatné je totiž čosi úplne iné. Ide o zákonnosť trestného konania. Ak trestné konanie prebieha v rozpore so zákonom, nemôže byť spravodlivé. A ak pripustíme, že trestné konanie môže v záujme „dobrej veci“ alebo „vyššieho cieľa“ prebiehať aj nezákonne, potom sme na najlepšej ceste k zdemolovaniu právneho štátu a k nastoleniu policajnej tyranie.
Ak niekto nevidí kvalitatívny rozdiel medzi spomínaným realizákom a analyzovaným uznesením, buď nemá dostatočne vyvinuté intelektuálne schopnosti, čo treba brať na vedomie, alebo zámerne celý spor ideologizuje a politizuje s cieľom vyvolávať vášne, na čo zase treba vehementne poukazovať.
Ponechávam na vzácneho čitateľa, pre akú z uvedených perspektív sa rozhodne.
