V statuse Le Penovej na Twitteri sa objavila informácia, podľa ktorej migrant, ktorý je ilegálne na území Francúzska a ktorý v roku 2020 zapálil katedrálu v Nantes, nebol vyhostený a stal sa recidivistom. Podľa Le Penovej tentokrát zavraždil kňaza!
Migrácia je problém
Migrácia je v poslednom desaťročí vážnym problémom Európy. O tom už nikto so zdravým rozumom nepochybuje. Čo ale vzbudzuje pochybnosti, otázky a rozhorčenie, je správanie migrantov na európskom kontinente, ktoré má veľmi často násilný a kriminálny charakter.
Le Penová tweetovala
Francúzska politička Marine Le Penová opäť rozbúrila i tak nepokojné vody vo Francúzsku. Na sociálnej sieti Twitter
sa opäť kriticky vyjadrila na adresu migrantov vo Francúzsku.
Marine Le Penová vo svojom príspevku „tweetovala“ o "štátnom bankrote" francúzskej republiky a s roztrpčením reagovala na realitu multikulturalizmu vo Francúzsku. Ten priniesla nekontrolovateľná migrácia a odlišné civilizačné formy správania zo strany migrantov. Le Penová obvinila štát a jeho silové zložky zo zlyhania. „To, čo sa u nás deje, má bezprecedentný význam: je to úplný bankrot (zlyhanie) štátu a ministra vnútra Darmana,“ napísala predsedníčka Národného frontu.
V jej statuse na sociálnej sieti sa objavila informácia, podľa ktorej migrant, ktorý je ilegálne na území Francúzska a ktorý v roku 2020 zapálil katedrálu v Nantes, nebol vyhostený a stal sa recidivistom. Podľa statusu Le Penovej zavraždil tentokrát kňaza. Ide o tzv. utečenca z Rwandy. Ten podľa Le Penovej zabil kňaza, ktorý ho pred tým prijal do svojej komunity v mestečku Vendée.
Čo sa vlastne udialo?
V pondelok 9. augusta sa Emmanuel Abayisenga, ktorý v júli 2020 podpálil katedrálu v Nantes, prekvapivo objavil na policajnej stanici vo Vendée a polícii tvrdil, že zavraždil kňaza. Ten ho láskavo v duchu kresťanských zásad prijal do kresťanskej komunity v Saint-Laurent-sur-Sèvre. Bezpečnostnou otázkou, ako aj otázkou spravodlivosti a práva je, čo robil tento migrant na slobode, keď spáchal trestný čin podpaľačstva v Nantes.
Ako vlastne postupujú francúzske policajné zložky, prokuratúra a súdy v prípadoch, keď sa nebezpečnej násilnej trestnej činnosti dopúšťajú migranti? Otázkou zostáva aj, prečo psychiatrické vyšetrenia, ktoré boli vykonané po spáchaní trestného činu podpálenia katedrály v Nantes, neodhalili jeho vražedné a násilné sklony.
Migrant z Rwandy (Emmanuel Abayisenga), ktorý sa priznal k vražde 60-ročného kňaza, prišiel do Francúzska ako „utečenec“ z Rwandy v roku 2012. Od minulého roku žil vo farskom spoločenstve Montfort v Saint-Laurent-sur-Sèvre. V roku 2019 mal opustiť Francúzsko, ale v júli 2020 sa dostal na titulky novín ako páchateľ podpaľačstva v katedrále v Nantes. Vtedajšie policajné vyšetrovanie zapálenia katedrály v Nantes ukázalo, že Abayisenga pracoval ako kostolník. Vyšetrovanie ukázalo, že iba on mal kľúče a príležitosť založiť oheň priamo v interiéri katedrály.
Africký migrant sa vtedy priznal k činu, ale štátne orgány vtedy spustili informačnú kampaň, cieľom ktorej bolo ukázať jeho psychický zmätok a prítomnosť nervozity, ktorá vraj pramenila zo straty práva zostať vo Francúzsku. Výsledkom bolo, že nebol odsúdený ale bol mu nariadený súdny dohľad, pričom cirkevné inštitúcie ho napriek negatívnej skúsenosti opäť milosrdne prijali. Na miesto činu (ako býva čoraz častejším zvykom pri týchto barbarských činoch), sa vybral francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin.
Poučenie z krízového vývoja v nedohľadne
Z týchto udalostí, ktoré sa stali bežným štandardom života nielen vo Francúzsku je zrejmé, kam kráča západ európskeho kontinentu v oblasti migračnej politiky. Prečo však západ chce na túto cestu donútiť štáty strednej a východnej Európy, už také jasné nie je. Keďže sme v Európe svedkami, že európske inštitúcie a politici národných štátov naďalej realizujú politiku otvorených dverí pre migrantov z iných kontinentov a politiku „lockdownov“ pre domáce obyvateľstvo, výsledkom nemôže byť nič iné ako kolaps.
Tieto udalosti sú však mementom pre slovenských občanov a štát, ktorý ešte stále, ako tak chráni etnickú, kultúrnu a civilizačnú homogenitu v Slovenskej republike aspoň pred dnešnými migrantmi z afrického a ázijského kontinentu.
