HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER SLOVENSKO

Šátek pochybuje, či štát a samospráva vôbec študujú zákony, a to aj pri protestoch

Exšéf Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek / Fotokoláž

Bývalý šéf Úradu boja proti korupcii a exvyšetrovateľ Jozef Šátek má vážne pochybnosti, či štátne i samosprávne orgány študujú zákony a podľa nich aj postupujú napríklad pri verejných zhromaždeniach občanov.

Reagoval tak na protesty, ktoré sa posledné týždne konajú v Bratislave a počas nich sa demonštranti dostali až k vstupným dverám parlamentu či na niekoľko hodín zablokovali cesty v centre hlavného mesta.

Šátek poukázal na vyjadrenie Ústavného súdu SR z roku 2004, kde vo svojom náleze súd skonštatoval, že „právo pokojne sa zhromažďovať však nie je právom absolútnym a môže byť ústavne konformným spôsobom obmedzené“. Aj samotná ústava podľa bývalého vyšetrovateľa odkazuje, že podmienky tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ktorým je zákon o zhromažďovacom práve. To je podľa jeho slov v zjavnom rozpore s tvrdeniami predstaviteľov polície, že zhromažďovacie právo je „absolútne“.

Peter Weis: hádajte, na čej strane by zakročili vojaci NATO v prípade, že sa demonštrácia zvrhne

„Výkon tohto práva má ‚slúžiť‘ občanom na využívanie slobody prejavu, výmenu informácií a názorov, na účasť na riešení verejných a spoločenských záležitostí, čo však ‚obsadením‘ kľúčových križovatiek a dopravných tepien v centre Bratislavy sa zjavne tomuto účelu prieči a je skôr pokusom o sabotovanie normálneho chodu mesta a pokusom o paralyzovanie činnosti bezpečnostných zložiek,“ uviedol Šátek.

Výber ostatných miest konania demonštrácií v Bratislave podľa neho jasne dokazuje, že ich cieľom nie je prejaviť názory proti očkovaniu či protipandemickým opatreniam, ale sú to „demonštračné útoky voči parlamentu (poslancom), proti prezidentke, a teda proti právnym a demokratickým základom štátneho režimu“. Tieto skryté zámery ich organizátorov majú podľa bývalého vyšetrovateľa značnú príchuť extrémizmu, čo by, ako tvrdí, určite v demokratickej krajine nemalo ostať bez pozornosti policajných a spravodajských zložiek.

Xénia Džejna posiela štipľavý odkaz Vallovi: My, ľudia, občania, Slováci, si budeme protestovať, kde sa nám zachce!!!!

Poukázal taktiež na to, že každé zhromaždenie musí mať svojho zvolávateľa, ktorý má celý strapec povinností, a to päť dní vopred oznámiť obci jeho konanie, účel zhromaždenia, miesto konania, čas začatia a ukončenia, predpokladaný počet účastníkov, nahlásiť a zabezpečiť potrebný počet dospelých usporiadateľov a spôsob ich označenia. „Pri ostatnom zhromaždení sme takýchto označených ‚usporiadateľov‘ teda ani pri najlepšej vôli nevideli,“ skonštatoval. Ako podotkol, povinnosti majú aj účastníci zhromaždenia.

Poukazuje tiež, že významné postavenie a právomoci má ku konaniu zhromaždení a prípadne ich zákazu obec, v tomto prípade bratislavská mestská časť Staré Mesto. Obec má podľa Šáteka právo zakázať zhromaždenie, ak sa má konať v mieste, kde by obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva. „Som presvedčený o tom, že Staré Mesto mohlo a malo pre demonštráciu konanú 29. júla takýto zákaz vydať,“ povedal s tým, že ak nie je prítomný zástupca obce, môže zhromaždenie rozpustiť aj príslušník Policajného zboru v službe.

V Bratislave sa protestuje proti očkovaniu a pandemickým opatreniam aj vo štvrtok. Na Hodžovom námestí a Námestí slobody je zatiaľ niekoľko desiatok ľudí. Hoci demonštrujúci avizovali, že chcú aj blokovať cesty, zatiaľ k tomu nedošlo a situácia je nateraz pokojná. Mestská polícia riešila na Námestí slobody zabratie verejného priestoru, keďže tunajší protest nie je ohlásený a demonštrujúci si tu rozložili stany.

Na proteste zatiaľ vyhrávajú ťažkoodenci. Blokáda ulíc sa preto (zatiaľ) nekoná (VIDEÁ)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info