Dočkali sme sa? Českí vedci oznámili svetu, že je načase stanoviť podmienky ukončenia pandémie. Ich nová štúdia dokazuje, že protilátky po prekonaní ochorenia fungujú, ľudia s protilátkami sú dlhodobo chránení a riziko opakovanej infekcie je u nich minimálne. Covid máme brať ako chrípku. Určujúce už viac nemôžu byť pozitívne testy, ale klinické prejavy.
Nie je už dôvod nebrať covid len ako ďalšie respiračné ochorenia. Protilátky po prekonaní ochorenia covid-19 poskytujú dostatočnú a dlhodobú ochranu proti ochoreniu. Tvrdí to nová česká štúdia, ktorá vznikla pod hlavičkou Združenia mikrobiológov, imunológov a štatistikov (
SMIS).
Takéto zistenie by pritom znamenalo prevratný argument do debát o preukazovaní bezinfekčnosti alebo kolektívnej imunite v krajine a s tým súvisiacim očkovaním. Podľa jednej z autoriek, imunologičky Zuzany Krátké, je načase stanoviť podmienky pre vyhlásenie a ukončenie pandémie. "Celosvetové rozšírenie covidu tu bude ešte niekoľko rokov," uviedla pre denník
Echo24.
Protilátky fungujú
Ani rozhodnutie českého súdu o diskriminácii občanov nepresvedčilo ministerstvo zdravotníctva ČR na to, aby uznalo prítomnosť protilátok v krvi ako jeden z dokladov o bezinfekčnosti. V súčasnosti sa tak medzi "chránených" pred nákazou považujú iba tí, ktorých zachytil v správnu chvíľu pozitívny test, avšak iba na obmedzenú dobu 180 dní. Hlavným argumentom ministerstva zostáva to, že nie je stanovená hranica množstva protilátok, u ktorej možno človeka považovať za bezinfekčného. Rovnako tak argumentuje, že samotné IgG protilátky nezaručujú automaticky bezinfekčnosť.
Podľa novej českej štúdie je však situácia iná. Protilátky v krvi podľa autorov zostávajú aj po desiatich mesiacoch a sú dostatočným dôkazom o tom, že sa v tele vytvoril dostatok tzv. neutralizačných protilátok. Je pritom jedno, akú hladinu protilátok v krvi laboratórium nameria. "Preukázanie protilátok je dôkazom prekonanej infekcie, teda toho, že imunitný systém vie, ako na koronavírus reagovať. A stanovenie nejakej číselné hodnoty nám neposkytuje žiadnu užitočnú informáciu navyše," uviedla imunologička Zuzana Krátká.
Najvyšší čas definovať podmienky ukončenie šialenstva
Ako dokázala štúdia, nájdenie protilátok v krvi totiž koreluje v úplnej väčšine prípadov s nájdením neutralizačných protilátok. Tie autori zisťovali neutralizačným testom (VNT). "Zistili sme, že medzi 1869 pacientmi s pozitívnym výsledkom hladiny IgG protilátok (hladina 1,1 a viac, ďalej označení ako IgG pozitívne) malo negatívne VNT (teda VNT = 0) iba 8 osôb. Teda 99,6% IgG pozitívnych osôb malo neutralizačné protilátky," uvádza štúdia výsledky jedného z meraní.
Podľa imunologičky Krátké tak odpadá aj potreba riešiť rôzne spôsoby meraní používaných v laboratóriách. "V štúdii o protektivite protilátok sme zhrnuli ako zahraničné štúdie, tak dáta zo štyroch českých laboratórií. Pozitívne protilátky sme preukázali po 7-10 mesiacoch od infekcie. Ľudia s protilátkami sú dlhodobo chránení a riziko opakovanej infekcie je u nich minimálne," dodala.
Podľa SMIS je tak najvyšší čas prísť s debatou, za akých podmienok vyhlásiť a ukončiť epidémiu koronavírusu. "Celosvetové rozšírenie covidu tu bude ešte niekoľko rokov. My ale musíme nastaviť pravidlá podľa aktuálnej situácie. Rovnako, ako to funguje v prípade chrípky. Tá je definovaná ako respiračné ochorenie s daným klinickým priebehom. Ak presiahne počet osôb, ktoré sú choré, 1600 na 100 tisíc obyvateľov, potom sa vyhlási epidémia. Zatvoria sa nemocnica pre návštevy, sú iné obmedzenia. Keď počet chorých klesne, potom sa opatrenie odvolajú. Je to na úrovni krajských hygienických staníc," uviedla Krátká.
Nie pozitívne testy, ale klinické prejavy!
Podľa SMIS sú v ČR odhadom ďalší jeden až dva milióny ľudí s protilátkami, ktoré nezachytil pozitívny test. K tomu potom 1,7 milióna ľudí, ktorí ho prekonali oficiálne a takmer 5 miliónov plne naočkovaných. Spoločnosť je teda už veľmi dobre chránená. (Podobné pomery budú s najväčšou pravdepodobnosťou platiť aj pre Slovensko) "Nie je dôvod nebrať covid len ako ďalšie respiračné ochorenia a tie hranice pre vyhlásenie a ukončenie epidémie musíme nastaviť," dodala Krátká. Podľa jej názoru je tiež potrebné zmeniť aj definíciu ochorenia covid-19, aby určujúcim nebol pozitívny test, ale klinické prejavy.
Štúdiu ešte pred vytlačením v odbornom časopise zverejnili autori predčasne na stránkach Zdravotného ústavu Ostrava. "Je to neštandardné krok, pretože väčšinou sa čaká na to, až je publikácia prijatá k vytlačeniu. Ale vývoj politickej situácie nás k tomu donútil," vysvetľujú autori skoré zverejnenie.
SMIS vznikla v reakcii na pandémiu koronavírusu. Na svojich stránkach sa definuje ako odborné združenie špecialistov v odbore laboratórnej diagnostiky a práce s dátami, ktorého hlavným poslaním je propagácia a popularizácia správnych analytických a štatistických postupov medzi zdravotníckou aj laickou verejnosťou.
