Komentár Tima Sumpfa (The Epoch Times)
Za prvých dvanásť mesiacov koronakrízy zomrelo vo Veľkej Británii 25 detí a tínedžerov „na“ a 36 „s“ koronavírusom. Za rovnaké obdobie odborníci napočítali v tejto vekovej kategórii 124 samovrážd a 268 úmrtí na traumy. Podľa vedcov z rôznych britských univerzít a inštitútov by to mohlo byť väčšie riziko ako samotné ochorenie na SARS-CoV-2“.
61 detí a tínedžerov, ktorí zomreli na COVID-19, a 396 samovrážd a traumatických úmrtí - taká je bilancia za prvých dvanásť mesiacov koronakrízy vo Veľkej Británii. K takýmto záverom dospeli vedci rôznych britských inštitútov, kliník a univerzít v Cardiffe, Liverpoole, Leicesteri, Bristole a Yorku. Štúdiu zverejnili 7. júla.
Tím Clare Smithovej z Národnej zdravotnej služby (NHS, štátny zdravotnícky systém) tiež zistil veľké rozdiely medzi prirodzenými príčinami smrti v tejto vekovej skupine a "úmrtiami na koronavírus". Odborníci potvrdili COVID-19 ako príčinu smrti len u 25 detí a mladých ľudí. Veľká časť z nich mala jedno alebo viacero už existujúcich predchádzajúcich ochorení.
"Určite, pravdepodobne, možno alebo nepravdepodobne prispeli k smrti"
V období od 1. marca 2020 do 28. februára 2021 zaznamenali britské úrady 3 105 úmrtí detí a dospievajúcich v celej krajine. Iba 61, teda 1,96 percenta, bolo predtým pozitívne testovaných. Vedci uviedli, že na ďalšie rozlíšenie medzi osobami, ktoré zomreli "na" a "s" COVIDom-19, klinicky preskúmali všetky úmrtia. V konečnom dôsledku koronavírus prispel k smrti len v 0,8 percente všetkých úmrtí.
Rozhodujúcim faktorom pre klasifikáciu "úmrtie v dôsledku koronavírusu" boli informácie uvedené v úmrtnom liste. Ak COVID-19 nebol uvedený ako jediná alebo hlavná príčina, traja nezávislí odborníci vykonali dvojstupňové skúmanie. Išlo o "preskúmanie klinických záznamov všetkých úmrtí s pozitívnym testom s cieľom určiť, či SARS-CoV-2 bol jednoznačným, pravdepodobným, možným alebo nepravdepodobným pôvodcom úmrtia".
Iba ak sa v záznamoch nepochybne preukázalo, že koronavírus prispel k úmrtiu, alebo ak dvaja skúmajúci nezávisle od seba mali podozrenie na príčinnú súvislosť, úmrtie sa zaznamenalo ako úmrtie na koronavírus.
Riziko úmrtia u detí a dospievajúcich: 0,000208 percenta
Smithová a jej tím spojili 25 úmrtí (41 percent) s COVIDom-19. 22 z nich zomrelo na akútnu infekciu. Traja zomreli na detský multisystémový zápalový syndróm časovo spojený so SARS-CoV-2 (PIMS-TS). Ďalších 36 detí a dospievajúcich (59 percent) bolo v časovej súvislosti "náhodne pozitívne testovaných".
Na základe celkového počtu všetkých detí a dospievajúcich, ktorí boli pozitívne testovaní v priebehu jedného roka, vedci vypočítali úmrtnosť na infekciu 5 na 100 000 (25 : 469 982 = 0,0053 percenta). To je približne 30-krát menej ako
celosvetová úmrtnosť na koronavírus (0,15 percenta) a približne päťkrát menej ako všeobecné riziko úmrtnosti v tejto vekovej skupine (0,026 percenta). Táto úmrtnosť na infekciu však zároveň znamená, že 99,995 všetkých detí a dospievajúcich, ktorí boli pozitívne testovaní, sa uzdravilo.
Vo vzťahu k celkovému počtu detí a dospievajúcich vo Veľkej Británii (12 023 568) vedci vypočítali priemerné riziko úmrtia na úrovni 0,000208 percenta, čo predstavuje približne dve na jeden milión. V rámci tohto počtu boli opäť rozdiely v etnickej príslušnosti, takže riziko úmrtia na COVID-19 môže byť ešte nižšie.
Vo všeobecnosti boli o niečo viac ohrozené deti a mladí ľudia z ázijského alebo afrického prostredia, hoci úmrtia boli "stále veľmi zriedkavé", uviedli vedci. Naopak, medzi chlapcami a dievčatami neboli žiadne rozdiely.
Rizikové faktory predchádzajúceho ochorenia a vek
Zdá sa však, že vek má významný vplyv. Existujúci trend, že starší ľudia sú náchylnejší na COVID-19, sa u detí a dospievajúcich nemení. Zatiaľ čo 25 úmrtí v dôsledku koronavírusu boli častejšie tínedžeri, 72 percent z nich bolo starších ako 10 rokov, než mladšie deti, táto veková skupina predstavovala len 19 percent ostatných úmrtí, ktoré neboli v dôsledku koronavírusu.
Najvýraznejšie rozdiely sa prejavujú v prípade tých, ktorí už mali nejaké predchádzajúce ochorenie. Napríklad 76 percent obetí malo chronické ochorenia, 64 percent viacero ochorení a 60 percent ochorenia ohrozujúce život. Najväčšie riziko hrozilo deťom a mladým ľuďom s komplexným neurologickým postihnutím. Len na túto skupinu pripadalo 13 z 25 úmrtí (52 percent). Nadpriemerne boli zastúpení aj ľudia zo sociálne slabšieho prostredia.
Hoci úmrtnosť bola výrazne vyššia medzi osobami s predchádzajúcimi ochoreniami, koronavírus sa podpísal len pod "veľmi malú časť všetkých úmrtí počas pandemického roka". Napríklad každý rok zomrie približne 500 detí a dospievajúcich na komplexné neurologické postihnutie. Približne 2,6 percenta z nich tvoria úmrtia v dôsledku koronavírusu. Podobná situácia je aj v prípade všetkých ostatných predchádzajúcich ochorení.
Astma nie je rizikový faktor
V rozpore s očakávaniami vedci tiež zistili, že vyššie riziko respiračných infekcií, ako je astma, cystická fibróza, diabetes 1. typu alebo trizómia 21, neviedlo k vyššej úmrtnosti na koronavírus.
Nečakane tiež zistili aj šesť úmrtí (24 percent) bez známych predchádzajúcich ochorení. To zodpovedá podielu osôb na všetkých úmrtiach, ktoré neboli predtým choré. Popreli tak predchádzajúce zistenia, podľa ktorých mali zomrieť len deti a dospievajúci s už existujúcim ochorením.
Naopak, ľudia s predchádzajúcimi ochoreniami nemusia mať nevyhnutne vyššie riziko úmrtia. Napriek vysokému podielu úmrtí na koronavírus bola úmrtnosť osôb s predchádzajúci ochorením až 100-krát nižšia ako hodnoty súvisiace so všetkými príčinami úmrtia.. Zatiaľ čo úmrtnosť detí a dospievajúcich s neurologickým postihnutím je vo všeobecnosti 2 441 na 100 000, absolútne riziko úmrtia na koronavírus klesá na 88,9 na 100 000. V prípade ochorení, ktoré ohrozujú život, úmrtnosť dokonca klesá z 1 124 na 100 000 v prípade všetkých príčin úmrtí na iba 11,5 na 100 000 v prípade COVIDu-19.
Dôsledky opatrení horšie ako koronavírus
Ako vedci ďalej uvádzajú, infekcia koronavírusu u detí a dospievajúcich je zvyčajne mierna a bezpríznaková. Z tohto dôvodu je ešte dôležitejšie identifikovať rizikové skupiny, napríklad z dôvodu životných podmienok, alebo iných faktorov. Vedci tvrdia, že tieto skupiny "by mohli mať profitovať z očkovania, alebo lockdownu v období vysokého výskytu".
„Ochranný štít“ založený na nesprávnych predpokladoch o nákazlivosti pravdepodobne povedie k významným sekundárnym škodám. Rovnako treba zvážiť riziko ochorenia v porovnaní s rizikami očkovania."
Vedci ďalej v štúdii skonštatovali:
"Dokonca aj po zohľadnení účinku lockdownu zostáva riziko vážnych následkov SARS-CoV-2 pre osoby mladšie ako 18 rokov mimoriadne nízke. Vylúčenie detí a dospievajúcich z bežných aktivít v škole a zo spoločenských podujatí sa môže ukázať ako väčšie riziko než samotný SARS-CoV-2."
Pokiaľ ide o "úmrtia v dôsledku koronavírusu", najväčší nárast sa zaznamenáva na jar a od novembra 2020, pričom celkový počet všetkých úmrtí sa v tomto období zvyšuje rovnomerne. Mierny nárast nastal na jar (marec-máj), v lete (júl/august) a októbri 2020 a v januári 2021. S výnimkou leta sa tieto nárasty zhodujú s nárastom počtu osôb, ktoré zomreli na a s COVIDom-19 a lockdownami. Celkovo sa počet nových mesačných úmrtí počas sledovaného obdobia mierne znížil. Z údajov nemožno vyvodiť žiadnu významnú súvislosť.
Päťkrát viac samovrážd než úmrtí na koronavírus
To odráža skutočnosť, že nielen COVID-19, ale aj opatrenia môžu predstavovať riziko pre deti a mladých ľudí. Na jednej strane predbežné výsledky výrobcov vakcíny BioNTech/Pfizer ukazujú, že dve tretiny všetkých očkovaných osôb trpeli "stredne závažnými" alebo "závažnými" vedľajšími účinkami. Pravdepodobne ani jeden z účastníkov štúdie nezostal úplne bez príznakov.
Na druhej strane údaje z
Berlína, Kalifornie a Japonska ukazujú, že počas koronakrízy došlo k výrazne väčšiemu počtu samovrážd, alebo pokusov o ne. Aj vo Veľkej Británii je počet samovrážd detí a dospievajúcich počas prvých dvanástich mesiacov pandémie výrazne vyšší než počet úmrtí na koronavirus.
Vedci tiež uvádzajú:
„V tom istom období bolo zaznamenaných 124 úmrtí v dôsledku samovraždy a 268 úmrtí v dôsledku traumy.“
Vedci neuviedli, či pod tento údaj sa podpísal výlučne
COVID-19, alebo s ním súvisiace opatrenia. Bez ohľadu na to čísla ukazujú, že päťkrát viac detí a mladých ľudí si vzalo život, než zomrelo na koronavírus. Ak sa zohľadnia úmrtia v dôsledku traumy, počet úmrtí v skutočnosti približne 15-krát prevyšuje počet úmrtí v dôsledku koronavírusu.
V súčasnosti nie sú k dispozícii údaje, ktoré by dokazovali nárast počtu samovrážd v pandemickom roku vo Veľkej Británii vo všeobecnosti alebo konkrétne medzi deťmi a dospievajúcimi.
Zverejnenie týchto údajov sa zo strany britského Národného štatistického úradu očakáva v septembri, uzatvára
komentár Tim Sumpf v The Epoch Times.
