V úvode knihy Má cesta za štěstím okrem osobného venovania pre manželku, dcéram, vnučkám a priateľom sa Karel Gott zveril so svojim zážitkom z doby, kedy mal tri roky.
Tajomný zážitok
"Vonku sa zotmelo a ja som už ležal vo svojej posteli. Ešte som nespal a počúval, ako sa rodičia vedľa v kuchyni rozprávajú. Mali sme vtedy malý byt, len kuchyňu a spálňu, v ktorej sme všetci traja spávali. Mohol som mať snáď tri roky. Zrazu zatvorenými dverami ku mne do izby úplne nečujne vošla, skôr vplávala postava celá v bielom. Do tváre som jej nevidel. Možno ju mala zahalenú závojom, už neviem. Vnímal som ju však ako prekrásnu bytosť. Vzápätí sa zjavila pri mojej posteli," zveril sa čitateľom Karel Gott v čase, keď pripravoval svoju životnú biografiu.
"V pamäti, i kdesi hlboko v duši, mi zostal hrejivý pocit, čosi ako pohladenie, ktoré pretrváva. Nebola to moja sudička? A pokiaľ mi snáď pričarovala nejakú životnú úlohu, naplnil som ju? Rodičom som vtedy nič nepovedal. Vlastne ani nikomu ďalšiemu. Túto svoju prvú spomienku si pamätám ako dnes aj po toľkých rokoch. Možno práve vtedy začala moja cesta za šťastím." Upresnil tajnú spomienku Karel Gott.
Veril na osud
Majster, ktorý bol síce veriaci, hoci nie ortodoxný, na veci medzi nebom a zemou veril. Netajil sa tým. A mal pocit, že to, čo sa mu v detstve prihodilo, ho ovplyvnilo na celý život.
