Morálno-etická spodina spoločnosti, túžiaca po moci a po tom, aby ju nielen získala, ale aj si udržala, bola vždy schopná všetkého. Táto jej schopnosť sa spolu s mravným ľudským odpadom tiahne dejinami ľudstva ako červená čiara. V ére moderných dejín sa zakrýva do pasentných modrých oblečkov "a la mode", luxusných víl a áut a trápne lámanej angličtiny Opäť ide o moc, opäť ide o likvidáciu každého, kto jej stojí v ceste. Ako za čias vraždy cárskej rodiny Romanovcov. (Ivan Brožík)
Existuje až niekoľko správ o tom, čo sa stalo a historici sa nedohodli na solídnom, potvrdenom rozsahu udalostí. Podľa správy boľševického dôstojníka Jakova Jurovského (hlavný kat) bola ruská cárska rodina v ranných hodinách 17. júla 1918 okolo 2:00 ráno prebudená, obliekla sa a bola vedená dole do suterénu v miestnosti zadnej časť domu Ipatiev. Zámienkou pre tento krok bola bezpečnosť rodiny, teda to, že sa antiboľševické sily blížili k Jekaterinburgu a mohlo by dôjsť k streľbe.
Poprava celej rodiny a služobníctva
Boľševik sa bál. Nielen vplyvu cára Mikuláša, ale najmä silných symbolov "iného spôsobu života" - členov jeho rodiny a dokonca aj služobníctva. Oľga, Mária, Mikuláš II., Alexandra Fjodorovna, Anastázia, Alexej a Tatiana. 17. júl 1918. Memento do budúcnosti. Politického oponenta je najlepšie zbaviť sa zabitím, odstránením z verejného života, znemožnením mu pracovať, realizovať sa, jeho dlhoročným väznením bez rozsudku. Aké podobné aj súčasnému Slovensku. Teda, porevolučnému Slovensku, pre spravodlivosť aj voči súčasnej nenávistnej a tupej moci.
"Práca" s opozíciou - exekúcia
Zhromaždenie členov rodiny ruského cára spolu s verným služobníctvom bolo pripravené a čakalo v pivnici pod dozorom siedmich boľševických vojakov a troch miestnych boľševikov, úradníkov, všetci pod velením Jurovského. Jakov Michajlovič Jurovskij bol boľševický revolucionár a sovietsky politik. Je známy ako väzniteľ a popravca cára Mikuláša II. a jeho rodiny. To je všetko, čo sa dodnes dá povedať o jeho "politickej práci". A kariére. Kati vytiahli zbrane a začali strieľať; Ako prvý zomrel Mikuláš. Mikuláš bol niekoľkokrát strelený do hrude. Anastasia, Tatiana, Olga a Maria prežili prvé krupobitie guliek. Sestry mali totiž na sebe viac ako 1,3 kilogramu diamantov a drahokamov všitých do ich odevu, čo poskytovalo počiatočnú ochranu pred guľkami a bajonetmi. Preto boli potom pobodané bodákmi a nakoniec ich zblízka zastrelili do hlavy. Boľševikove metódy likvidačnej práce často nesú prvky dokonalosti. A definitívy.
12. 7. 2021 19:24Biľakovský rituál "mrvenie zrna" a domrvenie štátu
Prišiel ich čas. Rituál sekty - mrvenie zrna. Obdobie to isté, činnosť tá istá. Metódy a spôsoby tie isté. Neznalosť problematiky tá istá. Jediný rozdiel - pribudla farba na fotografiách veľkej udalosti a vo filmových reportážach o nej. Zrno mrvil Vasil Biľak and his company z ÚVKSS, krajčír. Rovnako odduševnene ho mrvil právnik Robert Fico so svojimi podržtaškami a slečnou hovorkyňou v štekloch. Teraz ho zas mrvil premiér, ekonóm Eduard Heger. A aj ten s vlastnou, znalecky hlavami kyvkajúcou štafážou. (Ivan Brožík) Mrviť vedia. Mrviť je ľahké. Aj domrviť. Aj to sa dá. Domrviť nielen poľnohospodárstvo, ale aj štát. Mrví sa pred kamerami, dáva sa najavo zainteresovanosť, starostlivosť o pospolitý ľud a jeho krmu a o naše všestranné, nimi nadiktované blaho. Svetlý vzor Vasil Začali s tým súdruhovia v krajine, kde zajtra už bolo včera na rozoraných celinách. (Je pravda, že Československo by asi ťažko prežilo obrovské sucho a hlad bez obilnej pomoci zo Sovietskeho zväzu v roku 1947.) Mrvenie zrna sa stalo propagandistickým straníckym rituálom v čase vodcu, ktorý sa tituloval a volal Najvyšší tajomník Všezväzovej komunistickej strany (boľševikov) Josif Vissarionovič Stalin. Niet div, že sa to zapáčilo krajčírovi z Krajnej Bystrej Vasiľovi Biľakovi práve tak, ako stolárovi z Dédíc, Klementovi Gottwaldovi. Sledujete? Ani jeden z nich sa nerozumel poľnohospodárstvu viac ako hus do varenia piva.
Čítať viac Luza potrebuje na vládnutie iba luzu
Jej predstavitelia si za spolupracovníkov vyberajú morálnymi (amorálnymi skôr) postojmi seberovných. Vyberajú si submisívnych, beznázorových, poddajných, manipulovateľných. To sa dnešná moc naučila z dejín boľševizmu, nevynímajúc z nich ani onú potupnú noc v pivnici, 17. júla 1918. Tento princíp moci je vlastný najmä pivničným potkanom. Charaktery stále bojujú v rukavičkách v súbojoch s dozorujúcimi sekundantmi. Ale - je ich čoraz menej, vďaka obavám submisívneho stáda, že sa naň nedostane v ryžovaní štátnych pôžitkov.
Poprava Romanovcov ako symbol
Bola to poprava vzdelanosti, rozhľadu, kultúrnosti a pre boľševikov neprijateľného spôsobu života. Bola to poprava symboliky vyšších vrstiev, inteligencie. Kati Romanovcov znivelizovali všetko na úroveň jesenného čľapkavého bahna, ktorým je zašpinený každý rovnako - až po kolená. Každý musí byť zašpinený, aby nebolo vidieť zablatenú moc. Aby to z nej až tak nekričalo. A kto sa umýva, perie - toho treba odstrániť, je to nesystémový prvok. A je bezpodmienečne nevyhnutné odstrániť najmä toho, kto sníva o civilizovanej kultúrnosti. O múdrych vládcoch, vzdelaných vládcoch, o empatických vládcoch a nebodaj aj o milovaných vládcoch. Milovaných preto, že ich vlády boli aj niečoho schopné, nie však iba bezbreho všetkého schopné.
Odkaz cárskej vraždy
Na ako dlho a do čoho boľševici popravou cára Mikuláša a jeho rodiny uvrhli gubernie, neskôr Sovietsky štát, ktorý sa im rozpadol v rukách? Na ako dlho a do čoho uvrhnú súčasní boľševici pri moci Slovensko? Žiaľ, budúcnosť sa stáva históriou až v momente, keď ju prežijeme. Ozaj, viete čo znamená výraz Déjà vu?
