Sobotný veľký protest v Bratislava mal aj prazvláštnu pachuť. Postarali sa o ňu prívrženci Mariana Kotlebu z ĽSNS, ktorí sa „nanominovali“ doslova všade. A bežní ľudia zostali takpovediac v úzadí. To, ako sa kotlebovci na proteste správali, prekáža aj právničke Judite Laššákovej.
„Naozaj bolo nutné zamaľovať protivládny občiansky protest na zeleno?“ pýta sa
v statuse právnička. To, že z demonštrácie práve na protest proti kotlebovcom odišli stovky ľudí, dáva jasne najavo, že ľudia prišli bojovať za seba a svoje deti. Politikov či populistov, k tomu nepotrebujú. Občianske protesty patria jednoducho ľuďom, nie politikom.
Naozaj bolo nutné „zamaľovať“ protivládny občiansky protest na zeleno?
Laššáková na úvod statusu vysvetľuje, že aktivistka pomáhajúca organizovať protest pred Úradom vlády SR ju oslovila s návrhom, aby sa prihovorila prítomným ľuďom. Keďže sa nachádza pracovne v Bruseli, nebolo v jej silách ani schopnostiach prísť do Bratislavy a predniesť z pódia pár slov. Vyriešila to teda tak, že aktivistke poslala prejav, ktorý ona zhromaždeniu prečítala.
Pre Laššákovú je hlbokým sklamaním včerajšieho protestu účasť politikov v straníckom tričku. „Chápem, ak niekto vyjadruje svoje politické presvedčenie nahlas a viditeľne. Naozaj však bolo nutné zamaľovať protivládny občiansky protest na zeleno? Bolo nevyhnutné prízvukovať pri každom prejave stranu, ktorej je dotyčný súčasťou?“ pýta sa Laššáková. Dodáva: „Slovenská trikolóra zelenú ani žiadnu inú politickú farbu neobsahuje!“
Právnička napísala, že je úprimne sklamaná z niektorých politikov, ktorí napĺňajú príslovie, že „na Slovensku je veľa náčelníkov, ale málo Indiánov“! „Občiansky protest nie je možné ukradnúť občanom! Im patrí, oni sú jeho súčasťou a sú aj hybnou silou zmien v spoločnosti. Hlboké nepochopenie tohto princípu môže viesť, a aj vedie, k takým scenárom, aký sme zažili s hnutím Za slušné Slovensko, ktoré naštartovalo jedinečnú kariéru napríklad spanilej princeznej bez schopnosti vysloviť originálnu myšlienku Zuzany Čaputovej alebo aj majstra plytkostí Juraja Šeligu, teda dvoch najväčších sklamaní aktuálnej slovenskej politickej scény,“ dodáva Judita Laššáková.
Občania Slovenskej republiky vedia, čo vo verejnom živote nechcú
„Sú slovenskí politici, bývalí, súčasní, ale aj budúci pripravení robiť a pracovať pre ľudí? Alebo sa stále iba pozerajú na občanov ako na prostriedok, ktorým dosiahnu svoje vlastné zviditeľnenie?“ pýta sa Laššáková. Priznáva, že toto sú otázky, ktoré ju trápia, no odpovede nepozná. Možno aj preto nie, lebo mnohí občania Slovenskej republiky síce vedia, čo vo verejnom živote nechcú, no ešte stále všetci celkom presne nevedia identifikovať, čo vlastne požadujú.
„Takže otázka by mohla znieť: Chceme politikov, ktorým poslúžime my, alebo chceme politikov, čo budú slúžiť nám?“ píše ďalej Laššáková. Naša spoločnosť sa momentálne nachádza v úplnej agónii. Sused nenávidí suseda, otec syna, dcéra matku, brat brata. „Dozrel čas na to, aby sme si zodpovedali dôležité otázky: Sme ochotní zahodiť vzťahy, ktoré nás na 90 percent obohacujú, len kvôli tomu, že 10 percent nášho pohľadu na svet sa nezhoduje s názorom toho druhého? Sme ochotní povýšiť týchto 10 percent nad všetko ostatné a nechať sa uniesť vášnivým nesúhlasom?“ pýta sa ďalej právnička.
https://www.facebook.com/lassakova.sk/posts/193826449419771
„Ak je odpoveď áno, Slovenská republika nemá šancu osláviť 40 rokov svojej existencie. Ak je odpoveď nie, ak sme ochotní tolerovať iný názor, diskutovať o ňom, ako spoločnosť máme šancu,“ dodáva.
Podľa Laššákovej sme sa dostali do bodu, keď iba od nášho rozhodnutia závisí, akou cestou sa chceme a budeme uberať ďalej. „Teraz je tá chvíľa, keď si musíme uvedomiť, že nemôžeme a hlavne nechceme žiť v spoločnosti, ktorú ohlupujú tí, čo z našich hádok ťažia. Naopak, je načase postaviť sa vedľa a za niekoho, koho síce ani nepoznáme, no jeho problémy nám nie sú ľahostajné. Keď nás namiesto rozdelenia spojí niečo, čo nám prinesie viac, než nám zoberie,“ píše na záver právnička Judita Laššáková.
