Názory

Proroctvo zo začiatku dvadsiateho storočia sa v roku 2020 začalo napĺňať (Valentín Katasonov)

Autor: Zuzana Perželová
Publikované: 1. 7. 2021 16:39
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Stroj sa nezastaví hneď.

Anglický spisovateľ Edward Morgan Forster (1879 - 1969) je pozoruhodnou postavou v novodobých dejinách literatúry. Román Cesta do Indie (1924) preslávil Forstera po celom svete. Spisovateľ bol opakovane nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru. Zoznam jeho diel by zabral veľa miesta. Ja sa však zameriam na jeho poviedku The Machine Stops (Stroj sa zastaví). Príbeh je príšernou dystópiou. A ako sa mnohým zdalo, fantáziou, ktorá sa nikdy nesplní. Udalosti z konca XX. a začiatku XXI. storočia nás však nútia tento názor zmeniť.

Všemohúci stroj

Prvýkrát sa Stroj objavil v roku 1909 v prestížnom časopise Oxford and Cambridge Review. A v roku 1973 bola táto poviedka zaradená do antológie najlepšej anglojazyčnej vedecko-fantastickej literatúry The Science Fiction Hall of Fame (druhý zväzok).

19. 3. 2021 18:50

Koronavírus a Rothschildovci (Valentín Katasonov)

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Čítať viac

Niektorí bádatelia Forsterovej tvorby upriamili pozornosť na to, že v príbehu sú prvky napodobňovania H. G. Wellsa a jeho Stroja času (1895. Zobrazuje svet budúcnosti, v ktorom existujú len dva typy obyvateľov - eloiovia a merlokovia. Humanoidné tvory, vzdialení potomkovia homo sapiens.

Wellsovi eloiovia žijú na povrchu Zeme. Merlokovia žijú v podzemí. V príbehu Forstera sú všetci obyvateľmi podzemného sveta. Už stratili schopnosť a túžbu žiť na povrchu Zeme. Zvláštnosťami ich podzemnej existencie sú:

úplná mechanizácia a automatizácia života;

izolovanosť obyvateľov podzemného sveta od seba;

štandardizácia všetkého života do najmenších detailov.

Každý človek žije izolovane v podzemí v štandardnej miestnosti, kde všetky jeho potreby uspokojuje všemohúci Stroj.

Ponorme sa do príbehu

Príbeh sa začína popisom takejto miestnosti: "Skúste si predstaviť maličkú miestnosť osemuholníkového tvaru, ktorá pripomína bunku včelieho plástu’. Nie sú v nej ani lampy, ani okná, no celá je zaliata jemnou žiarou. Nie sú tu ani ventilačné otvory, avšak vzduch je čerstvý a čistý. A hoci nie je vidieť ani jeden hudobný nástroj, vo chvíli, keď vás sem mysľou uvádzam, na nás doliehajú jemné a melodické zvuky. V strede miestnosti je kreslo, vedľa neho stojan a to je všetok nábytok.“

21. 2. 2021 21:21

„Ako zahnať všetky ovce na bitúnok, tak aby nevedeli, že je to ich koniec?“ (Valentín Katasonov)

NULL

Čítať viac

A ďalej: „Tlačidlami a vypínačmi boli posiate všetky steny. Tlačidlá na získanie jedla, oblečenia, na zapnutie hudby. Ak stlačíte na tento, vysunie sa spod podlahy mramorová vaňa naplnená po okraj horúcou dezodorovanou vodou. Pre studený kúpeľ ďalší gombík. A, samozrejme, veľa tlačidiel na komunikáciu s priateľmi. V tejto úplne prázdnej miestnosti môžete dostať čokoľvek“.

Neodmysliteľným atribútom každej miestnosti-bunky je Kniha o stroji: „Na stojane vedľa vysúvacej postele ležala Kniha - všetko, čo sa zachovalo. Bola to Kniha o stroji." Pre ďalšie knihy, tento prežitok minulosti, tieto „papierové smeti tisícročí“ nie je vo Forsterovom „novom prekrásnom svete“ miesto.

Zrodila sa nová svätá kniha

U Forstera sa technika vyvinula na takú vysokú úroveň, že ľudia sú už pod kontrolou Stroja, zaobchádzajú so Strojom ako s Bohom. A keď úrady prijmú rozhodnutie o založení náboženstva s názvom Technopolia, tak Kniha o Stroji získava status „svätej knihy“.

Obyvatelia podzemného sveta navzájom nekomunikujú. Komunikáciu nemajú vo zvyku a boja sa jej. Mimoriadne zriedkavé prípady, keď sú dvaja ľudia blízko seba, vytvárajú stresovú situáciu. Vzájomné dotyky sú o to viac neprijateľné: „Ľudia sa navzájom dlho nedotýkali. Tento zvyk sa stal v ére Stroja zastaraným.“

https://www.hlavnydennik.sk/2020/12/22/zacal-sa-velky-reset-a-covid-je-perestrojkou-k-novemu-svetovemu-poriadku-valentin-katasonov/

A zrodila sa neosobná komunikácia

Živá komunikácia je kompenzovaná komunikáciou na diaľku pomocou takých komunikačných prostriedkov, akou je potrubná pošta, pripomínajúca dnešný e-mail; telefonická a audio komunikácia; video komunikácia. Komunikácia v príbehu pripomína dnešné videokonferencie.

V mimoriadne zriedkavých prípadoch museli obyvatelia vyjsť z podzemia na povrch a presunúť sa z jedného bodu Zeme na druhý. Odvyknutí na atmosférický vzduch boli nútení používať respirátory, bez ktorých by riskovali smrť otravou. Cestovanie na veľké vzdialenosti sa uskutočňuje letecky pomocou lietadiel a vzducholodí. Na krátke vzdialenosti pomocou elektrických automobilov a vlakov.

Zdesenie z pozemského života

Prvým čitateľom Forsterovho príbehu sa tieto technické prostriedky zdali nevídane fantastické. V roku 1909 bolo v Londýne v niektorých štvrtiach elektrické osvetlenie kuriozitou. Konských povozov bolo viac ako automobilov. Bratia Wrightovci uskutočnili prvý let vo svojom primitívnom lietadle iba šesť rokov predtým, ako sa poviedka objavila. Lietadlá v príbehu pravidelne premávajú medzi kontinentmi, ale sú takmer prázdne. Ľudia už nemajú chuť cestovať, spoznávať nové veci. Pozemský svet ich desí.

Forster má v príbehu dve hlavné postavy - žena menom Vashti a jej syn Kuno. Žijú na opačných stranách sveta. Vashti je spokojná so svojím izolovaným životom. Stroj uspokojuje všetky jej potreby. Pocit osamelosti vďaka dostupným komunikačným prostriedkom nepociťuje: „Má niekoľko tisíc známych. V istom zmysle sa komunikácia medzi ľuďmi neskutočne rozšírila.“

A Kuno naozaj nezapadá do štandardov ‘’prekrásneho nového sveta’’. Má neodolateľné nutkanie vyjsť na povrch Zeme. Už vyšiel a viac ako pohodlie podzemia sa mu páčia slnko, hviezdy, modrá obloha, divoká príroda: Kuno nemá taký pietny postoj k všemohúcemu Stroju, aký má Vashti a väčšina ostatných obyvateľov podzemného sveta. Má túžbu, pre ostatných nepochopiteľnú, stretnúť svoju matku, no nie na diaľku, ale osobne. Nakoniec presvedčí matku, aby za ním prišla. Vashti absolvuje dlhý let, no slnko, obloha, niekoľko živých ľudí na vzducholodi sú jej nepríjemné: Stresujúce sa pre ňu stáva aj stretnutie so synom. Kuno hovorí veľa takých vecí, ktoré vernej obyvateľke „prekrásneho nového sveta“ znepríjemňujú pobyt. Priznáva sa, že vystúpil na povrch Zeme bez priepustky, ktorú vydávajú orgány podzemia - Generálna rada. A toto je trestný čin. Odplatou za to môže byť to, čo sa v nazýva „stratou domova“ - vyhnanie z podzemia na povrch, kde vinníka čaká nevyhnutná smrť: Potom sa však vyskytnú poruchy Stroja. Kuno hovorí matke: „Stroj sa zastavuje.“ Vashti nevenuje pozornosť týmto slovám, ale časom je porúch čoraz viac. Obyvatelia podzemného sveta chcú Stroj opraviť a upraviť, ale to je nemožné. Potrebné vedomosti už dávno stratili. A Forster popisuje smrť podzemného života. Nie celé ľudstvo zomiera. Ukazuje sa, že určitý počet „vydedencov“ zostal na povrchu Zeme od nepamäti; existuje nádej, že budú pokračovateľmi života. ...„Pandémia“, karantény lockdowny, očkovanie sa dnes zdajú byť začiatkom budovania „prekrásneho nového sveta“ v duchu podzemného cárstva z Forsterovej poviedky. A „Strojom“ sa má stať vznikajúci systém riadenia sveta pomocou digitálnych technológií. A „Stroj“ už vynecháva, 8. júna došlo k zlyhaniu svetovej siete. Ako vyplýva z údajov DownDetector, okolo 13:00 (moskovského času) sa používatelia začali hromadne sťažovať na výpadok online predajcu Amazon, sociálnych sietí Twitch a Reddit, stránok CNN, The New York Times a Financial Times, ako aj internetovej stránky vlády Spojeného kráľovstva. Internetová kríza zasiahla webové stránky platobného systému PayPal a úložisko GitHub. Problémy s prístupom zaznamenali na stránkach a The Guardian, streamovacie služby HBO MaxHuluSpotify a maloobchodnej siete Target. Kríza trvala asi hodinu, bola však najväčšou za posledné roky. Stroj vo Forsterovom príbehu sa tiež nezastavil hneď, spočiatku došlo k poruchám…