Zatvorené školy pre pandémiu koronavírusu prekážali nielen rodičom, ale aj mnohým žiakom. Študentka strednej školy v susednom Česku sa pre to dokonca obrátila na súd. A ten jej sťažnosti nečakane vyhovel.
Nielen dištančná výuka, ale najmä zatvorené školy na dlhé mesiace bolo pre mnohých rodičov, ale i samotných žiakov, niečo, s čím sa nedokázali zmieriť. Aj preto sa niektorí obrátili na súd. No a
Najvyšší správny súd v Česku na návrh žiačky strednej školy včera rozhodol, že mimoriadne opatrenia Ministerstva zdravotníctva z 14. 5. 2021, čj. MZDR 14600 / 2021-10 / MIN / KAN, bolo v časti článku. I bode 3 v rozpore so zákonom.
Najvyšší správny súd vyslovil nezákonnosť mimoriadnych opatrení na zatváranie škôl
Opatrenia podľa Najvyššieho správneho súdu v tejto časti opatrení plošne obmedzovalo prevádzku stredných a vyšších odborných škôl a konzervatórií tak, že zakazovalo osobné prítomnosť žiakov a študentov na vzdelávanie s viacerými výnimkami. „Toto mimoriadne opatrenie bolo vydané na základe zákona č. 94/2021 Zb., O mimoriadnych opatreniach pri epidémii ochorení COVID-19 a o zmene niektorých zákonov (tzv. Pandemický zákon) a bolo účinné iba jeden týždeň, a to od 17. 5. 2021 do 23. 5. 2021. S účinnosťou od 24. 5. 2021 totiž bolo zrušené novým obsahovo podobným opatreniam,“ konštatuje Najvyšší správny súd, podľa ktorého ho z tohto dôvodu Najvyšší správny súd už nemohol zrušiť. Mohol iba vysloviť jeho nezákonnosť.
Najvyšší správny súd konštatoval nezákonnosť mimoriadneho opatrenia v rozsahu čl. I bode 3 v tom, že Ministerstvo zdravotníctva dostatočne neodôvodnilo nevyhnutnosť takto intenzívneho plošného obmedzenia. „Stredné školy, rovnako ako základné či materské môžu byť obmedzené len mimoriadnymi opatreniami vydanými podľa § 69 ods. 1 písm. b) zákona č. 258/2000 Zb. o ochrane verejného zdravia. Ten je však zo svojej povahy určený skôr k časovo a miestne obmedzeným protiepidemickým opatreniam podmienečným zvýšeným podozrením na výskyt u konkrétneho okruhu osôb (ohnisko nákazy), nie úplne plošným opatrením“ uviedol ďalej Najvyšší správny súd, ktorý dospel k rovnakému záveru už skôr.
Nemožno vydávať plošné opatrenia z preventívnych dôvodov a potom z nich robiť výnimky
Súd pripustil, že v extrémnych prípadoch by bolo možné považovať za ohnisko nákazy celú Českú republiku a za podozrivého v zásade kohokoľvek na jej území. Tento záver by však musel odporca tvrdiť a riadne odôvodniť. Predseda ôsmej komory Najvyššieho správneho súdu Michal Mazanec, ktorý sa vecou zaoberal, k tejto veci uviedol: „V odôvodnení opatrenie je však k epidemické situáciu v čase vydania opatrenia len lakonicky bez bližšieho spresnenia hovorené o vysokých číslach nakazených a hospitalizovaných osôb. Takéto odôvodnenie je samo o sebe ťažko akceptovateľné, ak navyše v danej dobe počty nakazených výrazne klesali. Navyše sa v opatrení hovorí aj o výraznom zlepšení epidemické situácie na území 7 krajov, v ktorých v dôsledku toho bola v plnom rozsahu obnovená prezenčnej výučba na základných školách. V takejto situácii je však potrebné trvať na tom, aby odporca jasne odôvodnil, prečo je aj napriek tomu celá ČR ohniskom nákazy v zmysle zákona o ochrane verejného zdravia a odporca tak v súlade s jeho § 69 ods. 1 písm. b) môže regulovať aj prevádzku stredných škôl na území celej SR.“
Najvyšší správny súd odmietol, že by odporca mohol vydávať plošné opatrenia podľa § 69 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane verejného zdravia z preventívnych dôvodov a potom z nich robiť výnimky. „Najvyšší správny súd si je vedomý závažnosti epidemické situácie a toho, že vírus zákon ani rozhodnutie súdu nepočúva, ale nemôže pripustiť, aby sa v demokratickom právnom štáte stal minister zdravotníctva (hoci s dobrými úmyslami) dokonca bez vyhlásenia núdzového stavu osobou obdobnou rímskemu diktátorovi s rozsiahlou možnosťou regulovať ľudské správanie, ktorá nemá oporu v práve,“ uvádza Najvyšší správny súd na záver.
