HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Učitelia uvádzajú zhoršenie psychického zdravia a zaostávanie žiakov

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Učitelia zaznamenali zhoršenie psychického zdravia a zaostávanie žiakov. Vyplýva to z prieskumu o vplyvoch pandémie na školstvo z pohľadu učiteľov. Prieskum uskutočnila agentúra Focus pre Komenského inštitút a Centrum vzdelávacích analýz.

Rezort školstva nezaujímajú vplyvy pandémie na vzdelávanie

„Dlhodobo spolupracujeme s učiteľmi a vnímame, že pandémia je pre nich, ale aj žiakov a ich rodičov obrovskou záťažou. Chceli sme preto získať komplexný prehľad, v čom pociťujú nedostatky, ale tiež to, v čom ich netradičná situácia posilnila,“ uviedla manažérka Komenského inštitútu Zuzana Labašová. Radoslav Plánička z Komenského inštitútu povedal, že rezort školstva nezbieral a ani nezverejnil žiadne dáta a nevyhodnotil ani pandemické opatrenia a ich vplyv na vzdelávací systém. Preto sa to rozhodli urobiť oni.

Až  percent detí sa vôbec nezapájalo do dištančnej výučby

Podľa výsledkov prieskumu sa do dištančnej výučby pravidelne zapájalo 81 percent detí. Takmer vôbec sa nezapájalo desať percent. „Do výučby prostredníctvom internetu sa zapájalo približne 82,5 percenta detí a výlučne offline výučbu malo desať percent,“ poznamenal analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.

Pediatrička Prokopová má problém! Podali na ňu trestné oznámenie za vyhlásenia o očkovaní

Až 21 percent pedagógov by ministerstvu dalo štvorku

„Ukázalo sa, že ministerstvu školstva dávajú pedagógovia za celkovú podporu počas pandémie známku 3. K tej sa priklonilo takmer 40 percent opýtaných. Štvorku by dalo vyše 21 percent a dvojku 25 percent,“ uviedol Rehúš. Ako uviedli objednávatelia prieskumu, nie všetci učitelia využili všetky odporúčané nástroje a postupy na výučbu a hodnotenie detí. Z nástrojov, ktoré mali prispieť k skvalitneniu výučby počas pandémie, využívali učitelia najviac slovné hodnotenie (81 percent). Úplne známkovanie zrušila necelá tretina (29 percent), písomné skúšanie a testovanie úplne vypustila približne štvrtina (27 percent) učiteľov.

Pandémia vyčerpala 77,5 percenta pedagógov

„Po návrate do škôl by podľa vyučujúcich potreboval nejakú formu dodatočnej podpory každý štvrtý žiak (25 percent),“ povedal Rehúš. Najpreferovanejším spôsobom podpory bolo doučovanie, 78 percent dopytovaných deklarovalo ochotu doučovať žiakov.

Z prieskumu vyplýva, že pandémia bola pre pedagógov obdobím výraznej nepohody. Najviac ich zaznamenalo zhoršenie v oblasti pracovnej pohody (46 percent), duševného zdravia (41 percent), oblasti fyzického zdravia (35 percent) a sociálno-ekonomickej situácie (32 percent). Väčšinu pedagógov pandémia vyčerpala (77,5 percenta), 21 percent po skúsenosti s výučbou počas pandémie už učenie nebaví, 18 percent zvažuje odchod z profesie.

Adriana Kráľová: Dochádza k indoktrinácii detí v školách! Gröhling rozdáva letáky o očkovaní

Pandémia priniesla učiteľom aj pozitíva, podľa Pláničku takmer 60 percent z nich uviedlo, že sa im zlepšili digitálne zručnosti. Približne 40 percent učiteľov si zlepšilo prezentačné schopnosti.

V prieskume sa učiteľov pýtali aj na to, ako vidia dosahy pandémie na žiakov. „Viac ako osem z desiatich učiteľov (84,5 percenta) uviedlo, že žiaci si počas dištančnej výučby osvojili menej učiva. Odhadli, že žiaci sú pozadu o dva mesiace oproti bežnej výučbe. Takmer štvrtina učiteľov uviedla, že žiaci sú pozadu o štyri a viac mesiacov,“ uzavrel Rehúš.

Zber údajov realizovala agentúra Focus v termíne od 14. do 27. mája na vzorke 515 učiteľov druhého stupňa základných škôl na celom Slovensku.

Desiatky vedcov dokazujú, že deti nie sú „superšíriteľmi“  koronavírusu (Alfons Kluibenschädl)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info