HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Mediálna okupácia Slovenska (Eva Zelenayová)

Fotokoláž: HD, Zdroj: TASR / facebook SME

Komentár Evy Zelenayovej (Portál Na palete)

Denník SME sa už bez hanby ukazuje ako Sorosova predajná nevesta

Hlavná osobnosť denníka SME Alexej Fulmek vo svojej knihe „Bol som dlho v SME“ popisuje svoje niekdajšie strtetnutie s Georgom Sorosom. Úvodný citát zo stretnutia s americkým miliardárom Georgeom Sorosom v New Yorku znie.

“George Soros má inteligentný pohľad:
– Ako sa má môj kamarát Mečiar?“ spýta sa zo žartu.
– Stále s nami bojuje a chce nás zlikvidovať, odpovedám.
– To znamená, že ste dobré noviny.
George Soros poznal náš príbeh a považoval ho za významný pre celú strednú Európu”.

V kapitole OSF a MDLF objasňuje  previazanosť Sorosa s denníkom SME. Uvádza, že si vybudovali priateľský kontakt so slovenskou pobočkou Open Society Fund a s jej riaditeľkou Rachel Trittovou.

Plnenie cudzích záujmov

„Keďže OSF nemalo dostatok grantových prostriedkov na krytie finančných potrieb denníka SME, v druhej polovici roku 1995 nám Rachel avizovala vytvorenie úverovej organizácie Media Development Loan Fund (MDLF), ktorá sa mala zaoberať podporou nezávislých médií v postkomunistickej Európe a mala nahradiť grantové schémy podpory úverovou pomocou,” píše Fulmek.

Mainstreamový novinár zabudol scenzurovať Žitného tvrdenia k smrti generála Lučanského. Teraz to ľutuje

MDLF vznikla s finančnou podporou Sorosa, v súčasnosti  vystupuje pod názvom Media Development Investment Fund (MDIF). Je zaujímavé, že Sorosa nevyrušil vstup Penty do SME v roku 2015 a poskytol denníku rozhovor.

„Tým dal opäť najavo, že nás považuje za pokračovateľov novín, ktoré zohrali v deväťdesiatych rokoch významnú úlohu pri rozvoji občianskej spoločnosti,” poskytuje dôkazy o úlohe denníka SME pri plnení cudzích záujmov v našom štáte Alexej Fulmek, generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press, v ktorom vychádza denník SME.

FULMEKOVA KNIŽKA BOL SOM DLHO V SME JE PRÍBEHOM VLASTIZRADNÉHO KONANIA SKUPINY ČECHOSLOVAKISTOV, KTORÍ SA PO ROKU 1989 SÚSTREDILI V DENNÍKU SMENA.

Fulmek o tom podáva dôkaz: „Smena sa vyprofilovala na antinacionalistické a antixenofóbne noviny, presadzujúce hodnoty západnej demokracie. Aj keď sa zasadzovala za väčšie právomoci Slovenska v rámci federácie, bola striktne proti rozdeleniu Československa…“

Z novinárov stádo oviec

Po voľbách v roku 1992 vyšla Smena v čiernom rámčeku, lebo voľby vyhralo proslovensky orientované HZDS. Keď napokon vznikla Slovenská republika, vedenie Smeny začalo uskutočňovať plán ukradnúť Smenu spod vplyvu štátu a odovzdať ju súkromnému vydavateľovi.

Ľubomír Motyčka: Cenzurujú Facebook aj vláda. Takúto cenzúru som ešte nezažil, vďaka súdruhovia

Fulmek chodil po oddeleniach a prehováral redaktorov, aby podpísali rozviazanie pracovného pomeru, že Smena nebude týždeň vychádzať a potom s nimi uzavrie pracovnú zmluvu nový vlastník. O tom síce Fulmek nepíše, ale tí, čo sme v tom čase pracovali v Smene, si to dobre pamätáme.

Smena síce nezanikla, lebo časť redaktorov predsa len zostala a denník ďalej vychádzal, ale tento spôsob „akvizície“, ako Fulmek hovorí preberaniu titulov novín, považuje za veľmi účinný. Týmto spôsobom sa totiž neskôr zmocnil regionálnej tlače, Roľníckych novín, Práce a Národnej obrody i ďalších periodík.

FULMEK V KNIŽKE PODÁVA SVEDECTVO O LIKVIDÁCII TLAČE A NASTOLENÍ DIKTÁTU DENNÍKA SME.

Z pôvodných redakcií si vydavateľstvo Petit Press ponechalo iba nepatrný zlomok redaktorov a tí podliehali pod vedenie denníka SME. Na sneme Slovenského syndikátu novinárov svojho času zaznelo, že Fulmek robí z novinárov stádo oviec, ale jeho vtedajší predseda Ján Füle tomu nevenoval pozornosť.

Vydávanie novín je mimoriadne finančne náročné. Finančných špekulantov bolo aj pred rokom 1989 viac než dosť, mnohí začínali ako priekupníci s tuzexovými poukážkami. No našli sa aj prezieravejší ako Peter Vajda, ktorý pred novembrom ´89 pôsobil ako systémový inžinier vo Výskumnom ústave ekonomiky priemyslu.

Už v decembri 1990 založil Prvú slovenskú investičnú skupinu, a. s., skôr než federálna vláda rozbehla kupónovú privatizáciu. Podielové fondy, ktoré zhromažďovali peniaze obyvateľov, aj bez riadenia štátu stihli majetkovo vstúpiť do 146 spoločností, pričom asi polovica z nich bola na Slovensku.

Facebook scenzuroval informáciu o drahom bývaní Moniky Tódovej

Vysoký počet rýchlo ovládnutých firiem bol možný práve z dôvodu, že Prvá slovenská investičná skupina bola vo firmách rýchlejšie, než ich štát stihol sprivatizovať. Vďaka tomu sa Vajda stal jedným z najbohatších Slovákov a rozhodol sa investovať do médií, konkrétne do SME.

Sloboda tlače – chiméra…

Keď denníku nestačil kapitál Vajdu, pomohol George Soros, ale aj dnes už odsúdený kontroverzný veľkopodnikateľ Jozef Majský. Neskôr vstúpila do vlastníckych štruktúr Penta a najnovšie opäť Sorosov MDIF. Bolo verejným tajomstvom, že Vajda využil všetok svoj vplyv na to, aby denník SME v rokoch 1995 – 1996 intenzívne obhajoval jeho obchodné záujmy.

Často navštevoval redakciu a s kľúčovými redaktormi denníka rozoberal stratégiu písania o dianí na slovenskom kapitálovom trhu. Neskôr o ovplyvňovaní redaktorov ministrom financií Ivanom Miklošom písal samotný šéfredaktor Milan Šimečka. Denník SME je prvým príkladom presadzovania vplyvu finančnej skupiny v slovenských médiách.

Do Smeny boli po nežnej revolúcii prijímaní len redaktori, ktorí sa zastávali spoločného štátu a na tento účel vyhradení špeciálne dvaja komentátori: Róbert Kotian a Marián Bednár. Tak preveľmi bojovali za slobodu slova, až ju uväznili vo vlastných novinách.

Pred rokom konšpirácia, dnes fakt? Senátor obviňuje Facebook, že na pokyn vlády cenzuroval správy o Covid-19

Kauza Smena obletela svet napriek tomu, že na Slovensku podľa SME vládol údajne autokratický Mečiar. Paradoxne vyznievajú aj čísla vydávaných titulov, ktoré Fulmek uvádza. Napríklad v roku 1990 vychádzalo dvanásť denníkov a v roku 1994 sedemnásť. Koľko ich je dnes po akvizíciách SME?

A nielen skupovaním titulov zredukovali slobodu slova horšie než komunisti, ale najmä vyvíjaním tlaku i s pomocou zahraničia proti akejkoľvek aktivite vlády smerujúcej k náprave situácie. Fulmek na tom cieľavedome pracoval. Napríklad ako aktuálny predseda Asociácie tlačených a digitálnych médií má veľký dosah na mediálnu politiku.

Keď po vražde novinára Jána Kuciaka premiér Robert Fico vyhlásil, že médiá lynčujú stranu Smer a žiadal opätovné zavedenie práva na odpoveď do tlačového zákona, asociácia vydala protestné stanovisko.

„Do slovníka emancipovaného politika by nemali patriť útoky na slobodnú tlač,” uvádza sa v ňom. Ak má akcionár zaručenú obsahovú kontrolu v médiu, o akej slobodnej tlači to Fulmek hovorí?

NESKORŠÍ VSTUP PENTY DO VYDAVATEĽSTVA PETIT PRESS REDAKTORI SME TEATRÁLNE ODMIETALI. VRAJ NEDOVOLIA, ABY DENNÍK OVLÁDLA FINANČNÁ SKUPINA.

Fakt, že za jeho financovaním v minulosti stála iná finančná skupina – PSIS (ktorá neskôr okradla desaťtisíce svojich akcionárov aj z radov bežných občanov a skončila podobne ako BMG Invest či Drukos-Výnos), im neprekážalo.

Značná časť redaktorov potom z redakcie odišla a vstúpili do novozaloženého Denníka N. Za jeho financovaním však nebol nikto iný, než ďalší finančný žralok Eset. A čas ukázal, že tento “naklonovaný” denník iba rozšíril „mienkotvornosť“ denníka SME.

Opäť v náručí Sorosa

O okamihu, keď predstaviteľ Penty ustúpil od rovnocenného postavenia vo vydavateľstve, Fulmek napísal: „Haščákov novembrový súhlas s minoritným postavením pomohol vyriešiť patovú situáciu.

Šokujúce odhalenie dvoch pracovníkov Facebooku: Takto sa cenzurujú politické názory

PSIS kupuje od Penty päť percent akcií a podpisuje akcionársku zmluvu, ktorá hovorí o tom, že PSIS má obsahovú kontrolu nad denníkom SME aj ostatnými periodikami. Vnímam to ako skvelé víťazstvo.“

V apríli tohto roku Fulmek oznámil: „O pár mesiacov to bude sedem rokov, odkedy do nášho vydavateľstva nepriateľským spôsobom vstúpila Penta.“ Po prevalení kauzy Gorila a úlohe Haščáka v nej to ani inak nemohol nazvať.

Zároveň však dodal: „Dnes vám s radosťou oznamujeme, že Penta z pozície menšinového akcionára definitívne odchádza. Podarilo sa nám na jej miesto získať akcionára, a to neziskový investičný fond pre nezávislé médiá – MDIF, ktorý pri nás stál už za éry mečiarizmu.“

„Boli sme prvý úverový klient MDLF s priaznivým dvojpercentným úrokom,“ poznamenal na margo začiatku spolupráce s investičným fondom Sorosa Fulmek. SME teda odchádza od slovenského oligarchu a opäť sa vrhá do Sorosovho náručia.

Fulmek je v súčasnosti členom predstavenstva tohto investičného fondu. Možno o niekoľko rokov sa verejnosť dozvie aj to, za akých podmienok podpísal Fulmek zmluvu s týmto „nezištným“ zahraničným investorom a ako na to Slovensko doplatilo.

Facebook mení pravidlá: Po novom bude otvorene cenzurovať aj politikov!

Fulmek sa  členom predstavenstva MDLF, dnešného MDIF, stal v roku 2013. Tento investičný fond, finančne ovládaný Sorosom, teda priamo vstúpil do vydavateľstva Petit Press. Doterajšia slúžka sa už bez hanby ukazuje ako Sorosova predajná nevesta, ktorá na Slovensku pôsobí v úlohe piatej kolóny. A to už od roku 1989.

TO, ŽE NA SLOVENSKU NEMOHLA ZOTRVAŤ VLÁDA PRESADZUJÚCA NÁRODNOŠTÁTNE ZÁUJMY, JE AJ ZÁSLUHA DENNÍKA SME.

Potopil vládu Mečiara, Fica, vyniesol do funkcií reprezentantov štátu progresívny prúd politikov naviazaných na Sorosa. Zopakujme si slová Fulmeka: „George Soros poznal náš príbeh a považoval ho za významný pre celú strednú Európu“.

Dokedy sa ešte budú Sorosove slúžky vysmievať naivným Slovákom? Za cudzie peniaze sa na Slovensku odohráva dlhodobý a cieľavedomý proces s cieľom ovládnuť ho. Žiaľ, nie každý si to uvedomuje.

Denník SME už od 90. rokov v spolupráci so Sorosom a rôznymi finančnými žralokmi škodí Slovensku

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info