Patriot, aktivista a asi najznámejší český sociológ - Petr Hampl nedávno poskytol rozhovor pre americký magazín Counter-Currents. Tézy, ktoré v ňom odzneli by vydali na nejeden komentár. Avšak myšlienky Petra Hampla by prvom rade mohli položiť základy budúcej obrody vlastenenckých hnutí a národnej politiky (nie len) v strednej Európe.

Čo dnes chýba vlasteneckým hnutiam? -To je veľká otázka, ktorá má dosť možno potenciál vyviesť národy Európy zo súčasného spoločensko-politického marazmu.

"Pochopenie toho, čo sa vlastne deje." Stručne odpovedá Hampl. "To sa dá ukázať na rozdiely medzi Viktorom Orbánom a Donaldom Trumpom. Orbán bol zvolený a okamžite zaútočil na globalistické štruktúry na území Maďarska.

Aj za cenu tvrdých konfliktov a za cenu obrovského rizika. Vedel, že nie je inej cesty. Že keď sa nepodarí moc protistrany rozbiť, všetko sa obráti proti nemu. Že ani v malom Maďarsku vystavenom všetkým medzinárodným vplyvom nemá inú možnosť.

Že veľké peniaze, médiá, medzinárodné finančné skupiny, nadnárodné neziskovky jednoducho musí skrotiť za každú cenu."

Nesmrteľný, ale chybujúci Orbán

Niektorí investori z Maďarska odišli, ale väčšina zostala a podriadila sa novým pravidlám. Mnohí usilovali o pád jeho vlády, ale neuspeli.

"Donald Trump si často sťažoval na nespravodlivosť a neférovosť (oprávnene). Kritizoval mravné zlyhanie jednotlivých novinárov a neustále presadzovaný dvojitý meter. Nedošlo mu ale, že jadro problémov je v existencii globálneho voľného trhu a vo voľnom pohybe kapitálu.

Dokonca tým najbohatším znížil dane. Najskôr si vôbec neuvedomoval, že tým len prikrmuje monštrum. Horoval proti mýtickému "socializmu," miesto toho, aby rozbil alebo znárodnil veľké technologické firmy."

Príklad (nie len) pre strednú Európu?

Tieto dva postoje dobre ilustrujú stanoviská patriotických hnutí v rôznych krajinách, ktoré majú väčšinou bližšie k Trumpovi. Strach zo sociálneho inžinierstva (alebo dokonca zo zásahov do spoločnosti všeobecne) im bráni presadiť mocenskú zmenu.

"Samozrejme, nikto iný nemá také možnosti, ako mal Orbán v Maďarsku, ale ten rozdiel sa neodohráva až po voľbách. Pamätáte si ešte, že v roku 2016 dostal Donald Trump aj časť hlasov extrémneho krídla Demokratickej strany? Aj títo ľudia majú záujem na systémovej zmene."

Treba zaútočiť na jadro systému!

Jednotlivé spory sú vlastne k ničomu, pokiaľ nie sú vlastenci pripravený zaútočiť na jadro systému. Pokiaľ za sebou vláčia liberálny prístup k ekonomike ako odsúdenec železnú guľu, nemôžu byť úspešní.

A rovnako neproduktívne je rozvíjanie predstáv o údajne tajnej, celosvetovej riadiacej skupine, pretože z tých predstáv nevyplýva žiaden konkrétny krok, ktorý by mal byť uskutočnený.

Na čo je dobré zastaviť jednu vlnu migrácie, keď ďalším krokom budú plne otvorené hranice? Na čo zakazovať chemické kastrácie detí, keď všetci vieme, že je len otázkou času, kedy začnú byť poskytované?

K čomu je odmietnutie zrušenia elektrární, keď na ten zákaz dôjde o niečo neskôr? K čomu je podpora krčiem, keď im McDonald za čas presadí takú zmenu podmienok, že aj tak skončia.

Lesk a bieda národných hnutí

Vedenie každého sporu je vlastne zbytočné, pokiaľ nedôjde k celkovej zmene smerovania spoločnosti. A ku zmene nevededú pokusy o návrat do minulosti.

"Lenže konzervatívne a patriotické hnutia bojujú práve takéto zbytočné boje. V mnohých prípadoch sa bijú naozaj statočne. Ale rovnako hája slobodu pre banky, nadnárodné korporácie a zahraničných investorov.

Potom nemôžu pochopiť, prečo len prehrávajú. A prehrávať budú, pokiaľ to nepochopia.