Sociálny demokrat, politik, filozof a publicista Boris Zala toho už má zjavne plné zuby. „Západníčenia“, idealizovania "západu". Nekritické zo strany politikov a neznalé zo strany médií pokladá za koncept minulosti, zaťažený idealizáciou spoločností na západ od našich hraníc. Za ideologickú hmlu. Zakrývajúcu, že demokracia, právny štát a ľudské práva sú aj v "západných" krajinách vždy len výsledkom vypätého zápasu. A všade, aj na tom ospievanom západe, sú veľmi krehké a neisté.
"Geopoliticky nám dnes superlativizácia západu zakrýva, že
tento pojem je poslednou baštou anglo-americkej dominancie. Zakrýva, že naším referenčným rámcom má byť a je Európska únia a práca na jej projekte." Píše pre
pravda.sk Boris Zala.
"Sme občanmi Slovenska a Európskej únie, a nie západu.
. Jeho zástancovia mu pripisujú všetky pozitívne hodnoty – demokraciu, právny štát aj ľudské práva. Odporcovia ho konštruujú ako sféru mravného úpadku, materializmu, ziskuchtivosti a imperializmu. U obdivovateľov aj u odporcov ide o abstrakciu. V nej sa konštruuje buď pozitívny, alebo negatívny obraz. Samozrejme, v realite geografického západu nič také neexistuje." Vysvetľuje svoj postoj okrem iného aj bývalý europoslanec za Slovenskú republiku.
Boris Zala pokračuje v úvahách: "Už dlho ma odpudzuje to bezduché šermovanie západom, ktoré pozná len západnú demokraciu, západné hodnoty, západnú civilizáciu, západné umenie a filozofiu a neviem ešte, čo všetko. A, samozrejme, ´nezápadný zvyšok sveta´. Ale o nič viac mi neprirástli k srdcu tí, ktorí robia západ predmetom permanentnej kritiky, vinníka všetkých neduhov sveta, semenište zla. Na jednej aj na druhej strane, v chóre ospevovateľov, tak ako aj v mnohohlase kritikov, si hovejú tak pravičiari aj ľavičiari, myslenie v pojmoch západu je im až akési osudové:
"Idea západu žila predovšetkým ako opozícia rímskeho kresťanstva voči tomu konštantinopolskému, byzantskému. Potom ako protiváha osmanskému aj rusko-ortodoxnému tlaku. Naše povojnové generácie poznajú tento protiklad aj v podobe komunistického východu a kapitalistického západu. Dnes sa žurnalisticky často používa aj tam, kde sa chce skrátiť či zdôrazniť spoločný postup a postoj USA a Európy v svetopolitike."
Zdôrazňuje v texte pre pravda.sk Boris Zala.
"Stotožnenie západu s ideálnou demokraciou je legendizáciou dejín. Nestojí na historických faktoch, ale na vyabstrahovaných ideálnych modeloch z ideálneho času z idealizovaných lokalít západu.
Až ako poučenie z druhej svetovej vojny a ako protiklad ku komunistickým režimom sa posilňuje tendencia k demokracii. Ale len ako tendencia!
Čo nám to vlastne ešte zostalo zo západu?" Kladie naozaj trefnú otázku Boris Zala.
"Áno, áno, predsa Škandinávia a Holandsko. Nebudem sa tam dívať drobnohľadom (všeličo podivuhodné by som tam našiel!)."
"Americký volebný systém by sme však podľa kritérií Rady Európy museli odmietnuť ako nedemokratický.
Rovnako v západnej Európe nevládne žiadna ideálna ´liberálna´ demokracia: degaullovské autoritatívne Francúzsko či haiderovské Rakúsko ňou určite nie sú. Berlusconiho Taliansko tiež nie. Ten vyspelý taliansky sever inklinujúci k Salvinimu a ten francúzsky k Le Penovej nie sú ohrozením demokracie? Alebo farageovský anglický nacionalizmus? Mohol by som si vybrať ktorékoľvek obdobie a ktorúkoľvek krajinu, všetky sú ďaleko od ideálu."
Áno, ideál musíme mať, aj vzory. (Bernie Sanders sa nebojí dávať Američanom za vzor Dánsko.)
Na nej sa dá stavať a môže byť aj výrazným vkladom do vytvárania a fungovania Európskej únie." Končí svoje zamyslenie na portáli pravda.sk Boris Zala.
(Medzititulky red.HD.)
