Snáď každý Slovák už dobre pozná pojmy kajúcnik a kolúzna väzba. V posledných mesiacoch bola na pretrase dĺžka väzby i podmienky v nej a s kajúcnikmi sa priam roztrhlo vrece. Na to, aké riziká výpoveď takéhoto kajúcnika predstavuje Slovákov upozorňujú českí kolegovia.
V súčanosti sa vedú odborné diskusie najmä o tom, aké pohnútky vedú jednotlivých kajúcnikov k tomu, aby vypovedali v takej miere, ako to robia, informuje portál
1pluska.sk.
Portál upozorňuje, že súčasná slovenská právna úprava (na rozdiel napr. od českej) umožňuje spolupracujúcemu obvinenému, tzv. „kajúcnikovi“ vyhnúť sa potrestaniu už v prípravnom konaní. To znamená, že kajúcnik sa môže svojou výpoveďou vyhnúť nielen potrestaniu, ale aj odsúdeniu.
Jedine na Slovensku
Výlučne v slovenských pomeroch je zároveň typická a veľmi častá prax tzv. „výmeny“ kajúcnickej výpovede za prepustenie z väzby na slobodu.V porovnaní s Českou republikou sú aj podmienky väzby (najmä kolúznej väzby) veľmi tvrdé, čo rovnako prispieva k subjektívnej motivácii obvineného stať sa kajúcnikom.
Podľa judikatúry Eúropského súdu pre ľudské práva (ESĽP) použitie výpovedí, ktoré uskutočnili svedkovia výmenou za svoju beztrestnosť, prípadne za iné výhody, môže kompromitovať spravodlivosť konania proti obvinenému.
Nesmie sa preto podceňovať riziko, že niekto môže byť obvinený či súdený na základe neoverených tvrdení, ktoré nie sú úplne nezaujaté.
Verejne známi kajúcnici
Medzi najznámejších slovenských kajúcnikov patria bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó, viceprezident Finančnej správy Daniel Čech, podnikateľ Michal Suchoba alebo bývalý sudca Vladimír Sklenka.
Hoci Makó čelil množstvu obvinení počnúc obvinenia z vydierania končiac prípravou vraždy, v súčasnosti je na slobode. Usvedčuje desiatky bývalých štátnych funkcionárov a podľa médií sa dopravuje na výsluch súkromným lietadlom z Dubaja.
Daniel Čech a Michal Suchoba sú verejnosti okrem iného známi z nahrávky z telefónu Mariana Kočnera. Suchoba na nej hovorí, že Čech si pýtal úplatok za pomoc v prospech Kočnera. Na nahrávke zaznelo „...ukradol 4,2 milióna eur, za to sa platia iné peniaze, keď mu to pomôžeme upratať.“
Daniel Čech mal podľa obvinenia brať peniaze aj za krytie nelegálneho biznisu exsiskára Františka Böhma, ktorý neskôr spáchal samovraždu. Súd mu za jeho výpovede kajúcnika vymeral len podmienečný trest odňatia slobody na tri roky a peňažný trest30-tisíc eur.
Po bývalom sudcovi Vladimírovi Sklenkovi zase zostala hustá korupčná sieť, vybavovanie rozsudkov a spolupráca na ovplyvňovaní ostatných sudcov. No napriek tomu sa v súčasnosti podľa medializovaných informácii na slobode súdi o doplatenie mzdy a 14. sudcovského platu.
Potrebné sú ďalšie dôkazy
Vo všetkých spomínaných prípadoch sú podľa IAPŠ prítomné výrazné subjektívne motivácie kajúcnikov, ktoré bez podloženia iných dôkazov vzbudzujú veľké pochybnosti o dôveryhodnosti ich výpovedí. Všetky ich tvrdenia teda treba doložiť ešte aj ďalšími dôkazmi.
Ako v tejto súvislosti uviedla iniciátorka IAPŠ Marica Pirošíková: „Veľmi významným aspektom využitia inštitútu kajúcnika je existencia iných dôkazov o vine. ESĽP upozorňuje, že intenzita kritického posudzovania výpovedí kajúcnikov musí byť priamo úmerná miere výhod, ktorá je spolupáchateľovi za takúto výpoveď ponúkaná.“
"V spravodlivo vedenom trestnom konaní väzobné stíhanie a následné trestanie páchateľov nesmie byť ani individuálnou pomstou ani generálnou satisfakciou spoločnosti vykonávanou prostredníctvom kajúcnikov," dodáva Pirošíková.
Právnička pripomína, že ak je jediným priamym dôkazom výpoveď spolupáchateľa, ktorý za to získa v trestnom konaní neprimeranú výhodu, spochybňuje to celkovú spravodlivosť trestného konania vo vzťahu k jeho spolupáchateľom, ktorých usvedčil.
