HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Čína rozširuje sféru svojho vplyvu a jadrový arzenál. Hrozí anexia Taiwanu? (Frank Fang)

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár Franka Fanga (The Epoch Times)

Alarmujúci nárast čínskej námornej a jadrovej vojenskej sily vyvoláva viaceré otázky. Napríklad či hrozí anexia Taiwanu.

Americké obavy z čínskej prítomnosti v Afrike

Vysokí predstavitelia americkej armády kritizujú rastúce čínske vojenské ambície. Týka sa to zväčšovania vplyvu v Afrike a Ázii, ako aj vývoja jadrových zbraní.

Generál Stephen Townsend, veliteľ amerického velenia v Afrike, varoval vo Výbore pre ozbrojené sily v Snemovni reprezentantov: „Číňania sú doslova všade na kontinente a míňajú tu veľa peňazí.“ Generál je presvedčený, že Čína chce v Afrike vybudovať ďalšie svoje zámorské základne, a to na atlantickom pobreží,  alebo na pobreží Indického oceánu.

Prvá a zatiaľ jediná zámorská základňa Číny sa nachádza v Džibuti. Základňa v cípe Afriky existuje od roku 2017, nedávno ju rozšírili a dnes k nej majú prístup aj lietadlové lode.

USA obvinili Rusko z energetického útoku na vojakov v Sýrii. Otrávili si ich však sami jedlom

Okrem Číny tu majú vojenské základe aj Francúzsko, Japonsko a Taliansko. Len dvanásť kilometrov od čínskej základne je americký vojenský tábor Lemonnier s 4 300 vojakmi.

Čína vlastní dve lietadlové lode

Záujem mocností súvisí so strategickým prielivom Bab-el-Mandeb, ktorý oddeľuje Adenský záliv a Červené more, je vstupnou bránou do Suezského prieplavu, cez ktorý sa realizuje približne 12 percent svetového obchodu.

Čína v súčasnosti vlastní dve lietadlové lode – Liaoning a Shandong, ktoré slúžia od roku 2019. V januári čínske štátne médiá informovali, že výstavba tretej lietadlovej lode sa má ukončiť do konca roka.

Čínski vojenskí predstavitelia verejne odmietli, že ich základňa v Džibuti je určená na vojenskú expanziu, a  tvrdia, že základňa je nevyhnutná na podporu misií zameraných proti pirátstvu a na humanitárnu  pomoc.

USA vyslali do Afganistanu ďalšie jednotky aby „chránili“ sťahujúcich sa vojakov

Abhijit Singh, bývalý indický námorný dôstojník, však v článku zverejnenom v indických novinách The Print napísal: „Čínska základňa v Džibuti je demonštráciou ambícií Pekingu v Indickom oceáne.“

Nebezpečné obdobie pre ázijský región

James Fanell, bývalý šéf tajnej služby tichomorskej flotily USA a v súčasnosti člen vlády v ženevskom Centre pre bezpečnostnú politiku, tvrdí, že pre ázijský región nastalo veľmi nebezpečné obdobie. Peking postupuje dopredu so svojou stratégiou. Po nedávnej zmene na poste amerického prezidenta a oslabení USA pandémiou čínska Komunistická strana vidí ďalšiu príležitosť rozšírenia svojho vplyvu v Ázii, upozorňuje ďalej v komentári  Frank Fang.

Hrozí anexia Taiwanu?

Peking zacielil svoju pozornosť aj na Taiwan. Takmer každý deň čínsky režim vyšle vojenské lietadlá do blízkosti ostrova, ktorý je vzdialený iba 200 kilometrov od pevninskej Číny.

Naď zas urobil zo Slovenska bojové pole. Budúci týždeň budeme ako na fronte

Do identifikačnej zóny protivzdušnej obrany (ADIZ) preniklo 12. apríla rekordných 25 čínskych lietadiel. Vrátane stíhačiek a bombardérov, ktoré sú schopné niesť jadrové hlavice.

Vzhľadom na to, že tento demokratický ostrovný štát, ktorý režim považuje za súčasť Číny, nepodniká žiadne kroky, aby sa dobrovoľne pripojil k svojmu väčšiemu susedovi, opakovane sa špekuluje, že Čína ostrov anektuje.

Budovanie jadrového arzenálu

Námorný admirál Charles Richard, šéf strategického velenia USA, ktoré dohliada na americké jadrové zbrane, sa vyjadril, že čínsky jadrový arzenál zažíva nebývalú expanziu.

Nezávislý Štokholmský inštitút na výskum mieru (SIPRI) informoval, že Čína má od januára 2020 vo svojom arzenáli asi 320 jadrových hlavíc, uzatvára komentár Frank Fang pre The Epoch Times.

Maďarský portál Felvidék žiada dočasne pripojiť južné Slovensko k Maďarsku

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info