V mnohých mestáсh bývalých sovietskych republík, ale aj v samotnom Rusku si v pondelok pripomenú pamiatku obetí havárie v jadrovej elektrárni Černobyľ na Ukrajine. Pred 35 rokmi, 26. apríla 1986, došlo k explózii v reaktore jadrovej elektrárne. V dôsledku tejto udalosti podľahli tisíce ľudí aj z radov likvidátorov havárie.
Problémy boli už v roku 1982
Ukrajinský inštitút pamäti národa (UINP) pri tejto príležitosti začal zbierať svedectvá ľudí, ktorí haváriu zažili. Informovala agentúra Ukrinform. UNIP bude zbierať aj fotografie a dokumenty týkajúce sa havárie, a to od iných inštitúcií, organizácií a súkromných majiteľov.
Pokiaľ ide o historické dokumenty, štátny archív Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) zverejnil v pondelok tajné materiály o nehode v černobyľskej elektrárni.
Medzi zverejnenými dokumentmi je aj vôbec prvá správa riaditeľa černobyľskej jadrovej elektrárne Viktora Briuchanova o výbuchu v reaktore štvrtej energetickej jednotky. Ďalej je medzi nimi aj prepis rozhovorov operátorov elektrárne v čase havária, ako aj správy o evakuácii takmer 45 000 obyvateľov mesta Pripjať a priľahlých oblastí.
Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že k vážnym incidentom v černobyľskej elektrárni došlo aj pred 26. aprílom 1986. Napríklad v roku 1982 zaznamenali únik rádioaktívnych látok z prvej energetickej jednotky. Správa Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB) vtedy uviedla, že „boli prijaté opatrenia, aby sa zabránilo panike a provokatívnym fámam“.
V roku 1984 nastali mimoriadne situácie na treťom a štvrtom energetickom bloku
V archívnych materiáloch sa tiež uvádza, že v roku 1983 dostalo vedenie Sovietskeho zväzu informáciu, že černobyľská jadrová elektráreň je jednou z najnebezpečnejších jadrových elektrární v ZSSR. Pozornosť Moskvy sa vtedy upriamila na fakt, že v prípade nehody môže byť rádioaktivita „60-krát vyššia ako pri výbuchu atómových bômb v Hirošime a Nagasaki“.
Podľa archívov SBU sa 8. júla 1986 objavila smernica, na základe ktorej boli utajené všetky podrobnosti o černobyľskej havárii: jej príčiny, miera a charakter materiálnych škôd, zloženie zmesi, ktorá sa dostala do ovzdušia počas výbuchu, radiačná situácia, rozsah likvidačných prác, štatistika chorobnosti a iné.
V správe agentúry Ukrinform sa uvádza, že tajná služba tiež informovala, že v októbri 1987 sa francúzsky novinár pokúsil vyviezť za hranice vzorky pôdy a vody odobraté v meste Pripjať. V utajenej správe však KGB informovala o úspechu svojej operácie, keď Francúzom odobrané vzorky vymenili za „rádioaktívne čisté“.
Najväčšia katastrofa v dejinách jadrovej energetiky
K nehode v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorá sa nachádza v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, došlo 26. apríla 1986. Explózia štvrtého bloku černobyľskej elektrárne vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách jadrovej energetiky.
Agentúra Ukrinform uviedla, že v dôsledku úniku rádioaktívnych materiálov bezprostredne po výbuchu dostalo vysoké dávky žiarenia asi 600 ľudí z radov personálu elektrárne a hasičov. Až 28 z nich zomrelo ešte počas roku 1986.
Podľa niektorých odhadov rádioaktívne prvky, ktoré sa pri výbuchu dostali do ovzdušia, zasiahli až tri štvrtiny Európy, najmä však Ukrajinu, Bielorusko a Rusko. Najznečistenejšie boli severné oblasti Kyjevskej a Žytomyrskej oblasti na Ukrajine. Homeľská oblasť v Bielorusku a Brianska oblasť vo vtedajšej Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike.
Radioaktívny mrak zasiahol aj Leningradskú oblasť, Mordovsko a Čuvašsko. Znečistenie zaznamenali aj v arktických oblastiach ZSSR, Nórska, Fínska a Švédska.
Na likvidácii následkov katastrofy sa podieľalo viac ako 600 000 ľudí
Havarovaný reaktor bol po nehode zakrytý betónovým sarkofágom, ktorého životnosť a hermetickosť však nenaplnili očakávania. V roku 2016 ho preto prekryli novou kovovou kupolou. Toto mimoriadne dielo stálo 1,5 miliardy eur a jeho životnosť má byť sto rokov, počas ktorých bude brániť úniku rádioaktivity.
