Ako hovorí staré porekadlo, „je to déjà vu znova a znova.“ Južné velenie amerických ozbrojených síl (SouthCom) vyhlásilo obnovenú studenú vojnu proti Rusku a Číne v Latinskej Amerike, píše vo svojom komentári Daniel Kovalik.
A táto nová studená vojna, rovnako ako predchádzajúca, vychádza z ešte staršej Monroeovej doktríny z roku 1823, v ktorej americký prezident James Monroe vyhlásil, že USA majú výlučnú nadvládu nad západnou pologuľou.
Prezident Theodore Roosevelt k tejto doktríne pridal svoj slávny výrok a vyhlásil, že USA majú právo použiť vojenskú silu, aby zabránili vonkajším krajinám zasahovať do „záhradky“ USA. USA nikdy neodmietli ani Monroeovu doktrínu, ani Rooseveltov výrok.
16. marca 2021 tak admirál Craig S. Faller, veliteľ amerického SouthCom, predniesol
vyhlásenie pred výborom pre ozbrojené služby Senátu USA, v ktorom uviedol potrebu USA čeliť ruskému a čínskemu vplyvu v Latinskej Amerike, aby sa krajiny tohto regiónu nepripojili k východu, pričom vymenoval krajiny ako Kuba, Venezuela a Nikaragua, ktoré označil za „škodlivých regionálnych aktérov.“
„Ide o naliehavú situáciu. Táto pologuľa, v ktorej žijeme, je napadnutá. Demokratické princípy a hodnoty, ktoré nás spájajú, sú aktívne narušované Čínou a Ruskom. Stratíme svoju pozičnú výhodu na tejto pologuli a na zvrátenie tohto trendu sú potrebné okamžité kroky,“ uviedol admirál Faller.
Ako zvyčajne však Faller nevysvetľuje, ako ruské a čínske aktivity v regióne - napríklad preprava vakcín Covid-19 a poskytovanie finančnej podpory pre infraštruktúry - predstavujú hrozbu pre región s demokratickým princípom, pokračuje vo svojom komentári Daniel Kovalik.
Faller, ktorý sa prikláňa k Monroeovej doktríne, vyhlásil: „Stratégia národnej obrany (NDS) identifikuje obranu vlasti ako kritický obranný cieľ a uznáva, že naša vlasť nemôže byť bezpečná bez stabilnej a bezpečnej západnej pologule. Primárnym poslaním Southcom je udržiavať naše okolie v bezpečí pred tými, ktorí sa nám snažia ublížiť, aby náš domov zostal v bezpečí,“ uviedol.
Admirál Faller dodal, že Rusko a Čína sa snaží ovládnuť región „lekárskou diplomaciou“ počas krízy Covid-19. Skutočnosť, že Čína a Rusko vysielajú do sveta lekárske tímy a vakcíny na boj proti pandémii, môže vystrašiť USA, ktoré zjavne rozumejú iba použitiu „diplomacie bojových lodí“ (slová, ktoré sa používajú na popis politiky prezidenta Teddyho Roosevelta).
Faktom je, že USA stratili legitimitu v regióne a vo svete práve preto, že uprednostnili vojnu pred mierom, bombardovanie pred skutočnou rozvojovou pomocou a silu pred diplomaciou. To, čo sa krajiny ako Rusko a Čína naučili, je jednoducho stará známa veta, podľa ktorej sa dajú včely nalákať lepšie na med ako na ocot. Toto je poučenie, ktoré sa USA ešte musia naučiť, a to na ujmu USA a všetkých ostatných.
A čo americké tvrdenie SouthComu, že údajne „škodliví regionálni aktéri“ zodpovední za destabilizáciu regiónu sú krajiny Kuba, Venezuela a Nikaragua? Fakty to jednoducho nevysvetľujú. Práve naopak, tie nasvedčujú tomu, že za tým stoja štáty USA.
Kuba a Venezuela preukázali značnú lekársku solidaritu s ostatnými krajinami v regióne. Ako uznal New York Times, krajiny boli v prvej línii v boji proti epidémii cholery na Haiti, ktorá nasledovala po zemetrasení v roku 2010. A celkom nedávno Venezuela poslala zúfalo potrebný kyslík do Covidom postihnutej Brazílie, keď jej došli zásoby. Kuba a Venezuela boli navyše kľúčovými aktérmi v regióne pri sprostredkovaní mierovej dohody z roku 2016 medzi kolumbijskou vládou a partizánmi FARC, ďalej uvádza Daniel Kovalik vo svojom komentári.
To znamená, že nie „Kuba, Venezuela alebo Nikaragua“ sú „škodlivými aktérmi“ v regióne. Nie je to ani Rusko alebo Čína, ktoré predstavujú hrozbu pre demokraciu na západnej pologuli. Skutočnou škodlivou silou sú skôr samotné USA. Počet zásahov USA s cieľom zvrhnúť demokratické vlády v Latinskej Amerike a Karibiku, iba aby ich nahradili vládcami a vojenskými diktatúrami, je skutočne príliš veľa na to, aby sme ich mohli počítať, ale zvrhnutie prezidenta Arbenza v Guatemale v roku 1954, vojenský puč podporovaný Spojenými štátmi v Brazílii v roku 1964 a štátny prevrat podporovaný USA proti Salvadorovi Allendemu v roku 1973 sú iba niekoľkými pozoruhodnými príkladmi.
Zatiaľ čo tieto a ďalšie protidemokratické puče boli často odôvodnené tvrdeniami zo studenej vojny, že sú nevyhnutné na zabránenie zasahovaniu ZSSR, pravdou je, že skutočný vplyv Sovietskeho zväzu na západnej pologuli bol relatívne skromný, avšak USA ho vždy nadhodnotili, pokračuje vo svojom komentári Daniel Kovalik.
Ako vysvetľuje autor a novinár William Blum, a tiež bývalý počítačový programátor pre americké ministerstvo zahraničia, vo svojej významnej knihe Killing Hope:
„Spojené štáty sú odhodlané dodržiavať svoju známu politiku vytvárania alebo podporovania tých najodpornejších tyranií na svete, ktoré denne vidíme v našich novinách: brutálne masakre, systematické a sofistikované mučenia, verejné bičovania, ako aj vojaci a polícia strieľajúca do davov,“ uviedol Blum.
Tieto slová platia aj v súčasnosti. Aktuálnymi cieľmi intervencie USA na západnej pologuli, ako sú Kuba, Venezuela, Nikaragua a Bolívia, sú krajiny, ktoré hľadajú svoju vlastnú nezávislú cestu rozvoja a svoje právo využívať svoje vlastné prírodné zdroje v prospech svojich obyvateľov a nie v nadnárodných spoločnostiach USA. A to je presne to, čo je pre USA a ich regionálne vojenské základne, US SouthCom, neprijateľné.
Podľa ich názoru tieto krajiny nie sú oprávnené vydať sa vlastnou nezávislou cestou a USA využijú akékoľvek prostriedky na zabezpečenie toho, aby tak neurobili. S cieľom ospravedlniť svoje kroky proti týmto krajinám sa americký SouthCom odvoláva na staré dobré varovanie o rusko-čínskej „hrozbe“. Ale toto tvrdenie je rovnako falošné, ako to, ktoré sa tak agresívne presadzovalo počas prvej studenej vojny.
Ako to platí posledné dve storočia, od čias, keď prezident Monroe vyhlásil svoju slávnu imperialistickú doktrínu, skutočne existuje hrozba pre demokraciu a slobodu na západnej pologuli, avšak táto hrozba sú samotné USA. Toto je skutočná hrozba, s ktorou treba rátať, dodáva na záver Daniel Kovalik vo svojom komentári.
