"Dnes uplynulo už 22 rokov od bombardovania Juhoslávie lietadlami NATO. Bola to najväčšia vojenská agresia na európskom kontinente od čias druhej svetovej vojny. NATO zaútočilo na zvrchovaný štát bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, v rozpore s medzinárodným právom." Citát - Anna Belousovová.

"Išlo o vojnový zločin, hlavným iniciátorom ktorého boli Spojené štáty americké." Píše k výročiu na sociálnej sieti Anna Belousovová.

Páchatelia bez trestu

"Je hanbou nielen takzvaného vyspelého sveta, ale aj celého ľudstva, že doteraz neboli potrestaní jeho páchatelia. Nedávno americký prezident Biden nazval v pomätení svojej chorej mysle ruského prezidenta Putina vrahom. Skutočným vrahom však bol jeho predchodca Bill Clinton, ktorý dal pokyn na bombardovanie - vraždenie tisícok nevinných ľudí." Pripomína autorka statusu.

Menoslov spolupáchateľov

Anna Belousovová pridáva menoslov tých, ktorí podľa nej nesú na sebe spoluvinu za bombardovanie Juhoslávie pred 22 rokmi:
Mikuláš Dzurinda
Eduard Kukan
Brigita Schmögnerová
Gabriel Palacka
István Harna
Ivan Mikloš
Ladislav Pittner
Ľubomír Fogaš
Ľudovít Černák
Mária Macková
Milan Ftáčnik
Milan Kňažko
Pál Csáky
Pavol Hamžík
Pavol Kanis
Peter Magvaši
Tibor Šagát

"Títo ministri hlasovali za súhlas s preletmi a veľmi dobre vedeli, o akú operáciu pôjde ." Konštatuje v tom čase poslankyňa parlamentu Anna Belousovová.

Zdržanie pri hlasovaní

"Pri hlasovaní sa zdržali: Ján Čarnogurský a Pavol Koncoš. Zdržanie sa v situácii, keď ide o životy ľudí, je zbabelé a pokrytecké . Umyť si ruky a nechať rozhodnúť o zle iných, to už poznáme z Biblie ..."

Ak by

"Ak by Slovensko vtedy súhlas nedalo, bombardéry NATO by sa nad územie Juhoslávie nedostali. Rakúsko súhlas odmietlo. Vina Slovenska je o to väčšia, že sme lietadlá vrahov poslali srbskému slovanskému národu a našim Slovákom, ktorým sa Juhoslávia stala vlasťou."

Predaná česť

"Smutné, že mnohí vtedy hrdosť a svedomie predali za prísľub dvojnásobných platov, za svoje plné brucho.
Poučíme sa vôbec niekedy z histórie ?! Ja na toto obdobie nikdy nezabudnem. Vždy budem mať pred očami úžas a údiv v očiach môjho srbského kamaráta a jeho ženy, keď sa práve dozvedeli, že bombardujú Belehrad, kde žila jeho matka. A nikdy mi z pamäte nevymizne úškrn a smiech Mikuláša Dzurindu, keď som mu v parlamente vmietla do tváre , čo jeho vláda spôsobila. Že na Belehrad padajú bomby a umierajú tam nevinní ľudia.

On sa smial ...."  končí spomienkový status Anna Belousovová.

(Medzititulky red. HD.)