fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Po Covide príde ďalšia pandémia, varuje odborník

depresia, samovražda
Ilustračné foto / pixabay

Už viac ako rok žijeme v pandémii. Máme sa chrániť, a tým pádom izolovať. Situácia však núti ľudí žiť v strese. Nielen kvôli strate blízkeho kontaktu s okolím ale mnohí aj pre existenčné problémy. S myšlienkami na samovraždu sa na psychológov obracia päťkrát viac ľudí ako zvyčajne, upozorňuje portál HN.

„Zaznamenávame päťnásobný počet kontaktov oproti minulému roku,“ hovorí  Marek Madro, psychológ a riaditeľ občianskeho združenia IPčko, psychologickej poradne najmä pre mladých ľudí.

Pandemická situácia ich prácu zmenila. Zriadili krízovú linku pomoci a zväčšiť museli aj svoje kapacity. Začali sa na nich obracať aj starší ľudia, seniori či zdravotníci.

Najčastejšie ich ľudia kontaktujú preto, že sa cítia osamotene. Často o svojich ťažkostiach nechcú hovoriť so svojim okolím, aby ho nezaťažovali alebo nestresovali.

Liek proti Covidu, ktorý o polovicu znižuje nutnosť hospitalizácie, máme doma všetci

Myšlienky na samovraždu

Druhou najčastejšou témou, pre ktorú ich ľudia kontaktovali, boli myšlienky na samovraždu. „To sú tie veľmi ťažké rozhovory, kde sa ľudia dostávajú na hranu z ekonomických dôvodov alebo z pocitu obrovského tlaku,“ hovorí Madro s tým, že oproti predchádzajúcemu obdobiu sú takéto kontakty päťnásobne častejšie.

Tretia najčastejšia téma je domáce násilie. Aj v tomto prípade počet kontaktov stúpol, až trojnásobne. Psychológovia v IPčku prechádzajú dlhým školením, navyše o postupoch pri rôznych prípadoch sa radia s ostatnými kolegami.

Aj keď pandémia súvisí najmä so staršou generáciou, situáciu horšie znášajú mladí. „Práve tá mladá generácia sa s týmto nevie vysporiadať, navyše im chýbajú dostatočné zručnosti na to, aby sa s nejakou takouto krízovou situáciou dokázali vysporiadať,“ dodáva s tým, že si nestihli vytvoriť odolnosť na stresové situácie.

Matovičov status vstal z mŕtvych, komentáre však jeho správcu nepotešia

Akútny stres

Keď sa hovorí o kríze, hovorí sa o akútnom strese, tvrdí psychológ s tým, že akútny stres dnes zažívame dlhodobo a nevieme, kedy to skončí. „Ja sa obávam, že po pandémii tu budeme mať ďalšiu pandémiu psychických ťažkostí, nechcem, aby to znelo tragicky. Som veľmi rád, že o tej téme duševných ťažkostí sa  začalo veľa hovoriť a dúfam, že prídu rehabilitačné programy, ktoré nám to pomôžu zvládať,“ verí Madro.

Riaditeľa IPčka mrzí, že celú ťarchu nesú občianske združenia. Veľký nárast počtu pacientov cítia aj psychológovia a psychiatri v regiónoch. „Štát ako keby nestíhal na toto všetko reagovať. Pomoc pri sekundárnych prejavoch pandémie buď príde neskoro, alebo nie je efektívna,“ dodáva s tým, že ak sa aj nejaký posun deje, nie sú prizývaní za rokovací stôl.

Zákaz zahraničných dovoleniek bol dobrý krok, tvrdí lekár

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info