Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)
„Ak sa nič nezmení, uvidíme transformáciu Francúzska na Alžírsko.“
Francúzsky minister vnútra Gerard Darmanin nariadil 12. januára „vziať pod prísnu ochranu polície“ profesorova filozofie Didiera Lemairea z mesta Trappes (departement Yvelines). Po tom, čo Lemaire v miestnych novinách uverejnil rubriku, v ktorej sa vyslovil proti rastúcemu vplyvu islamistov na francúzskych školách, bol
podľa francúzskeho vydania 20 Minutes zasypaný hrozbami .
„Ako môžeme učiť jazyky, umenie, vedu a všeobecnú kultúru u detí, ktoré sú od útleho veku vystavené fenomenálnemu spoločenskému tlaku zo strany islamistických ideológov? Mali by sme sa aj naďalej správať, akoby naši študenti neboli pod týmto tlakom? “ Pýta sa Didier Lemaire.
Didier Lemaire
Už dávnejšie, v otvorenom liste prezidentovi Macronovi, upozornil Lemaire na absenciu „jasnej stratégie boja proti politickému islamizmu“ vo vláde.“ A 22. januára, v rozhovore pre holandskú televíziu povedal, že „Salafisti v Trappes naberajú na sile . " Po tomto začali byť vyhrážky voči nemu čoraz častejšie a dostali agresívny charakter. Dňa 8. februára Lemaire v médiu CNews uviedol: „Centrá islamistov sú všade, smerujeme k občianskej vojne .“ Starosta Trappes Ali Rabeh
reagoval slovami , že bude profesora žalovať. Prokuratúra začala vyšetrovanie a polícia vzala Lemairea, aj školu kde učí, pod ochranu.
Na kostoly vo Francúzsku sa útočí takmer denne. 8. februára 42-ročný muž
vtrhol do kostola sv. Bonaventúry v Lyone a vyhrážal sa zabitím kostolníka. 10. februára
vtrhli traja ozbrojení muži do kostola
Saint.Léger v dedine Orvault v západnom Francúzsku, čím vystrašili farníkov. Dňa 31. januára,
bol kostol Saint-Paul v Montpellier znesvätený a podpálený tínedžerskou "etnickou skupinou“ (une bande ethnique) .
Dňa 5. januára počas bohoslužby v kostole mesta Colmare v Alsasku pozval kňaz mladého muža, ktorý pristúpil k oltáru, aby sa pripojil k ostatným farníkom. Ten ako odpoveď zasypal kňaza vyhrážkami, zrazil ho na zem a zbil.
V správach francúzskych médií o útokoch na kostoly, spravidla nikdy nenaznačujú etnickú príslušnosť alebo náboženstvo páchateľov. Zamestnankyňa Parížskej akadémie geopolitiky Alesya Miloradovichová, hovorí, že "štatistické údaje na základe rasy, náboženstva alebo pôvodu sú zo zákona vo Francúzsku zakázané. " Úrady neposkytujú údaje o etnicko-náboženskom zložení francúzskej spoločnosti.
Týždenník Breizh Info
poznamenáva, že „tabuizované etnické štatistiky vo Francúzsku sťažujú štúdium“ etnickej a náboženskej kriminality. Avšak, ak budete pátrať, môžete nájsť "desiatky čísel, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že trestná činnosť medzi ľuďmi cudzieho pôvodu je veľmi vysoká . "
Podľa údajov francúzskeho Ministerstva vnútra predstavovali v roku 2018 cudzinci (hlavne migranti za prácou) 6% populácie krajiny. Boli obvinení zo spáchania 16% všetkých vrážd, 15% útokov, 14% znásilnení, 17% krádeží zbraní, 32% lúpeží, 27% vlámaní.
Prisťahovalci z Afriky, ktorí nemajú francúzske občianstvo, tvoria 3% francúzskej populácie. Boli obvinení zo spáchania 13% krádeží vlámaním, 9% ozbrojených lúpeží, 24% neozbrojených lúpeží.
V roku 2010 sociológ Hugues Lagrange v uznávanej knihe Le déni des cultures (Popieranie kultúr) vyvrátil tvrdenia francúzskej ľavice, že zvýšená kriminalita u potomkov mimoeurópskych prisťahovalcov má sociálny charakter. Lagrange urobil rozhovor s viac ako 4 500 dospievajúcimi zo znevýhodnených oblastí v departemente Ile-de-France a na predmestí Nantes. Záver: s rovnakým sociálnym statusom „je u adolescentov vychovávaných v rodinách pochádzajúcich zo sahelských krajín (Afrika) trikrát až štyrikrát vyššia pravdepodobnosť, že sa z nich stanú zločinci, ako u adolescentov vyrastajúcich v pôvodných francúzskych rodinách; a u tých, ktorí vyrastali v rodinách prisťahovalcov z Maghrebu, dvakrát pravdepodobnejšie .“
Lagrangeove zistenia o kultúrnej nezlučiteľnosti prisťahovalcov z Afriky a Blízkeho východu s rodenými Francúzmi sú podporené štúdiou sociológa Sebastiana Rochera „Ethnicité et délinquance des jeunes en France“ ( „ Etnická príslušnosť a kriminalita mládeže vo Francúzsku“).
The Washington Post odhaduje, že v roku 2008 bolo 60% až 70% väzňov vo francúzskych väzeniach moslimských. Sociológ Farhad Khosrokhavar píše vo svojom diele "Islam vo väzniciach", že vo francúzskych väzniciach počet moslimských väzňov "často prevyšuje 50%, niekedy až 70%, dokonca 80% vo väzniciach na perifériách . "
Le Figaro
uverejnil graf rastu migrácie do Francúzska. V roku 1911 tvorili migranti 2,8% populácie. Dnes tvoria takmer 10% francúzskej populácie (oproti 7,3% v roku 2000). Nie je možné presne vypočítať počet nelegálnych migrantov, ale podľa odhadov úradov ich však v roku 2018 mohlo byť iba v departemente Seine-Saint-Denis až 400-tisíc, teda 20% z celkového počtu obyvateľov departementu.
Expert francúzskeho inštitútu pre demografický výskum Michèle Tribalata vo svojej knihe „Asimilácia: koniec francúzskeho modelu“
poznamenal, že väčšina Francúzov považuje prisťahovalectvo za nadmerné, avšak vláda Francúzska, ako aj Nemecka, Rakúska, Španielska, Talianska, Poľska, Portugalska ho budú stimulovať. V súlade s tým sa bude meniť etnické zloženie obyvateľstva týchto krajín.
Alesya Miloradovichová poznamenáva, že na začiatku 70. rokov, keď bola pri moci Socialistická strana, sa predpokladalo, že sa migranti môžu asimilovať, že sa stanú „novými Francúzmi“, ako sa to stalo v Rímskej ríši s „novými latincami“. Do 80. rokov sa však prisťahovalectvo stalo vážnym politickým problémom. Pravda, ľavica o tom dlho odmietala diskutovať v obave, že sa do popredia dostane politika „Národného frontu“ Jean-Marie Le Penovej. Až v roku 2007 vytvoril Nicolas Sarkozy ministerstvo pre prisťahovalectvo a národnú identitu, čo však neviedlo k zmenám v migračnej stratégii. Z Francúzska sa stále viac stáva multikultúrna spoločnosť.
"Ak sa nič nezmení, dočkáme sa transformácie Francúzska na Alžírsko ," varuje Miloradovichová
Podľa nej mnoho Francúzov všetkých etnických pôvodov hľadá útočisko v islame: „Je to svojho druhu únik z tolerancie. Mám priateľku, ktorá je Alžírčanka. Bola nútená poslať svojich dospievajúcich synov do mešity, pretože s manželom nezvládli tlak zo strany školy. V škole sa deti učia, že majú plné práva a málo povinností, deti prichádzajú domov a požadujú, požadujú, požadujú ... Rodičia sú pre nich vykonávateľmi ich požiadaviek. Rodičia preto utekajú do mešity, kde sa ešte stále učia ctiť otca a matku, kde sú autority, kde môžu dospelí muži ovládnuť neviazaných adolescentov . ““
"Tákáto situácia hrá do kariet francúzskej vláde, " - hovorí Alesya Miloradovichová. -Úrady financujú mešity, pretože sa verí, že je jednoduchšie spolupracovať a kontrolovať jedného imáma, ktorý ovplyvňuje stovky svojich farníkov, ako kontrolovať nekontrolovateľný dav mladých ľudí. Elita takéto konverzie dokonca podporuje. Môžu však skutočne ovládať moslimov? Nemyslím si . “
Francúzski socialisti považujú migrantov za voličov už 50 rokov. Od čias Giscarda d'Estainga spočívala celá politika socialistickej strany v zaplavovaní Francúzska lojálnymi voličmi. A keďže vo Francúzsku zostal ešte z predkoloniálnych čias silný alžírsky vplyv, uzavreli francúzski socialisti s alžírskymi bossmi svojrázny pakt. Francúzsko prijíma alžírskych moslimov a Alžírsko pomáha ovládať svoje komunity a volebné miestnosti.
Čo sa týka vplyvu, islamská loby vo Francúzsku teraz súťaží s „Veľkým východom“ - kedysi mocnou slobodomurárskou lóžou, ktorá vychovala takmer všetkých prezidentov piatej republiky, ako aj s konzervatívnymi klanmi zastúpenými markízom Philippom de Villiers, a s finančnou elitou. Slávny francúzsky geopolitik, zakladateľ Vysokej školy obrany a čestný veľmajster „Veľkého východu“ François Thual hovorí: „Francúzsko v 70. rokoch a Francúzsko v 20. rokoch 20. storočia sú dve odlišné civilizácie. To, čo teraz behá po Francúzsku, nie sú Francúzi . “
