Názory

Poľsko bola jediná krajina v Európe, v ktorej po druhej svetovej vojne zmizli Židia (Vladimír Malyšev)

Autor: Iveta Machová
Publikované: 21. 3. 2021 06:06
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Komentár Vladimíra Malyševa (Fond strategickej kultúry)

Noc bez konca

Ako informovala Gazeta Wyborcza, odsúdil 9. februára vo Varšave okresný súd slávnych poľských historikov Barbaru Engelkingovú a Jana Grabowského za ich knihu "Noc bez konca. Osud Židov v niektorých oblastiach okupovaného Poľska.“ Boli uznaní za vinných z ohovárania. Grabowski už oznámil, že sa chce proti rozhodnutiu súdu odvolať. Engelkingová tiež nepriznala svoju vinu.

Toto rozhodnutie poľského súdu vyvolalo komentáre v európskych médiách. Ako grécky denník , kniha dvoch historikov ukazuje, že zatiaľ čo tisíce Poliakov riskovali svoje životy, aby pomohli Židom, boli i tisíce takých, ktorí sa podieľali na holokauste. V Poľsku však za zmienku o účasti Poliakov na vyhladzovaní Židov prenasledujú. Vládnuca strana „Právo a spravodlivosť“ sa domnieva, že akékoľvek vyšetrovanie poľskej spoluúčasti na masakre Židov je hanbou krajiny a malo by byť potrestané pred súdom. Oficiálne sú známe tri veľké židovské pogromy v Poľsku. V Krakove v roku 1945, v mestečku Kielce v roku 1946 a v Jedwabne v roku 1941. V druhom prípade začali Poliaci so súhlasom Nemcov vyhladzovať Židov, a to krutým spôsobom: upálili ich zaživa, ubili na smrť. Varšava až do roku 2000 klamala, o tom, že to robili iba nacisti a skrývala skutočnosť, že mnoho Poliakov nebolo o nič lepších ako nacisti. Počas rokov nemeckej okupácie v Poľsku bolo zabitých 6 miliónov miestnych obyvateľov, asi polovica z nich boli Židia. [caption id="attachment_209097" align="alignright" width="300"] Pohreb obetí pogromu v Jedwabne[/caption] V roku 2001 poľsko-americký historik Jan Gross búrlivú debatu vydaním knihy „Neighbors: A Story of the Destruction of a Jewish Shtetl“ (Susedia: história zničenia židovského mestečka), ktorá hovorí o tom, ako bolo v roku 1941 v horiacej stodole zabitých 340 poľských Židov, kde ich zamkli miestni obyvatelia. V roku 2006 vydal Gross knihu „Strach: Antisemitizmus v Poľsku po Osvienčime“, v ktorej porozprával o krutosti Poliakov voči Židom po oslobodení krajiny od nacistov. [caption id="attachment_209098" align="alignleft" width="300"] Pohreb obetí židovského pogromu v Kielciach v roku 1946[/caption] V roku 2013 vydal ďalší poľský historik Jan Grabowski, profesor na univerzite v Ottawe, knihu „Lov na Židov: Zrada a vražda v Nemcami okupovanom Poľsku“. Táto kniha podrobne analyzuje dokumenty a záznamy vyhotovené v meste Dąbrowa Tarnowska a jeho okolí. Podľa týchto záznamov bola drvivá väčšina Židov skrývajúcich sa pred nacistami zradená a v niektorých prípadoch zabitá ich poľskými susedmi. Prečo Varšava tak tvrdošijne popiera zapojenie Poliakov do vyhladzovania Židov? Po prvé, snažia sa predstaviť Poľsko ako obeť tajnej dohody medzi Hitlerom a Stalinom, ktoré počas vojny trpelo najviac. Po druhé, pravda o účasti poľských policajtov a miestneho obyvateľstva na holokauste umožní Izraelu požadovať náhradu škôd, ktoré utrpeli židovskí obyvatelia Poľska. [caption id="attachment_209100" align="alignright" width="300"] Poľskí policajti spolu s nacistami[/caption] Kniha, za ktorú boli odsúdení vedci vo Varšave, nie je prvé zdokumentované odhalenie účasti Poliakov na vyhladzovaní Židov. Nie je to tak dávno, čo v Kanade od už spomínaného Jana Grabowského „V službe. Úloha poľskej modrej a kriminálnej polície pri vyhladzovaní Židov.“ Počas vojnových rokov sa jednotky pomocnej polovojenskej polície vytvorené Treťou ríšou na okupovaných územiach Poľska nazývali Tieto jednotky sa podieľali na identifikácii a zadržiavaní Židov, ochrane židovských get a eliminácii osôb židovskej národnosti. Bez štipky svedomia, hovorí sa v knihe, policajti trestali ľudí, ktorých poznali celý život - susedov, spolužiakov, známych. Pred vojnou sa roky a desaťročia mohli nechať strihať u židovského holiča, kupovať jedlo v židovskom obchode alebo privolať k svojmu chorému dieťaťu židovského felčiara, ale len čo bolo Poľsko okupované Nemcami, Poliaci, ktorí sa pridali k polícii sa zmenili. [caption id="attachment_209101" align="alignleft" width="300"] Poľskí policajti spolu s Nemcami zatýkajú Židov[/caption] Podľa poľsko-židovský historik Šimon (Szymon) Datner , že počas druhej svetovej vojny rukou Poliakov zahynulo 200 000 Židov. V rokoch 1942 až 1945 prežilo z 250 000 Židov, ktorí sa pokúsili ujsť pred Nemcami v okupovanom Poľsku, iba 10 - 16 percent. V roku 1942 žilo v Poľsku ešte 2,5 milióna poľských Židov, z toho 10 percent sa pokúsilo ujsť z geta. Do oslobodenia prežilo asi iba 50 000 ľudí. Poľsko bolo jedinou krajinou v Európe, v ktorej po druhej svetovej vojne Židia prakticky zmizli. Poľskí Židia, ktorí mali to šťastie, že prežili, emigrovali do Izraela alebo USA. Podľa výsledkov sčítania z roku 2011 bolo v Poľsku iba 8 000 ľudí, ktorí sa identifikujú ako Židia. Poliaci tiež vyhladili sovietskych vojnových zajatcov, ktorým sa podarilo utiecť z Nemecka; na území Poľska ich nacistom vydávali často miestni obyvatelia. Niekedy k vydaniu nedošlo a s „cudzincami“ sa vysporiadali samotní Poliaci. [caption id="attachment_209103" align="alignright" width="300"] Hrdlorezi z Armii Krajowej zabili tisíce sovietskych vojnových zajatcov[/caption] Nedávno ministerstvo obrany Ruskej federácie dokumenty o zverstvách Poliakov počas Veľkej vlasteneckej vojny. Medzi nimi - krátka poznámka podpísaná členom vojenskej rady 1. bieloruského frontu generálporučíkom Teleginom „O postoji Domácej armády (Armia Krajowa AK red.) k ruským partizánom“, vypracovaná podľa svedectva vojnových zajatcov partizánov, ktorí prekročil frontovú líniu. Hovorí: A po tomto poľské úrady vykresľujú svoju krajinu ako obeť tajnej dohody Hitlera a Stalina? Nie nadarmo Churchill nazval Poľsko „hyenou Európy“ ...