Eduard Chmelár si vo svojom najnovšom blogu zobral na mušku inštitút prezidenta republiky. "Je najvyšší čas otvoriť diskusiu o úlohe a zmysle úradu prezidenta republiky," píše. Čaputová vraj totiž nie je schopná zabezpečiť riadny chod ústavných orgán. Dokázala to vyhlásením po stretnutí s Matovičom.
Ba dokonca že, podľa neho, nie je schopná ani len pochopiť svoju úlohu v ústavnom systéme SR.
"Na začiatok chcem veľmi jasne, jednoznačne a naposledy zopakovať, že rešpektujem jej zvolenie a nebudem sa v nasledujúcich voľbách uchádzať o túto funkciu. Pre mňa to nie je „Sorosova bábka“, ani „princezná zo skládky“. Vyjadrujem sa o nej slušne, lebo mám úctu k úradu hlavy štátu, ktorý milujem ako svoju vlasť. To mi však nemôže zabrániť v tom, aby som sa vecne a kvalifikovane vyjadroval k jej činnosti a kritizoval ju za jej nezvládnuté úlohy.
Hejteri, ktorí chcú so mnou diskutovať na úrovni, sa budú musieť naučiť argumentovať. Lebo primitívne poznámky typu, že dva roky plačem do podušky, lebo ma nezvolili za prezidenta, sú obyčajné nezmysly. A nie každá hlúposť si zasluhuje moju odpoveď. Ja som nielen zmierený s tým, že som odišiel z politiky. Ale šťastný prešťastný, lebo som našiel svoju novú tvorivú cestu, ktorá ma napĺňa oveľa viac ako politická žumpa. A tento pocit tí, ktorí sú v nej namočení až po krk, nemôžu pochopiť."
Blaha je hrdý na to, čo za daných podmienok so svojím tímom dosiahol. Práve včera uplynuli dva roky od prvého kola prezidentských volieb.
Najčistejšia kampaň
"Zlomyseľní neprajníci môžu donekonečna vykrikovať, že som skončil s percentami na úrovni plnotučného mlieka. My, ktorí sme si to však odmakali. Vidíme, že som dosiahol s rozpočtom 30 tisíc eur vyzbieraných z drobných darov od vás (najčastejšie po 20 a 50 eurových bankovkách) taký istý výsledok ako Béla Bugár či Milan Krajniak, ktorí vrazili do kampane každý po 500 000 eur. Bola to tá najčistejšia kampaň s najväčším podielom drobných darcov. To musela konštatovať aj inak nepriateľsky naladená Transparency International."
A vraj nielen to. Trúfa si povedať, že jeho tím predložil ten najkvalitnejší program, pretože nevsadili na marketingovú prezentáciu, ani nebalamutili ľudí sľubmi, ktoré by nevedeli garantovať. Ale mierili presne na podstatu, právomoci a úlohy prezidenta republiky.
Slovensko vy vybralo a je spokojné
"Slovensko si vybralo inak, zdá sa, že je s touto voľbou spokojné a ja nebudem bojovať s veternými mlynmi – bol by to zasa márny boj straníckych pokladníc a marketingových mágov s ideami a ideálmi. Ale to mi nebráni vyhlásiť, že som hrdý na svoj tím, na vás, na to, že sme dokázali predložiť kvalitnú ponuku a dlho viesť rovnocenný súboj (pripomínam, že kým sa v kampani neobjavili veľké peniaze, v prieskumoch som sa objavil s 10,8 percentami v prvej trojke a Čaputová zaostávala ďaleko za nami). Ak sa tomu chce niekto vysmievať, nech sa páči, tým premýšľajúcim ponúkam
záznam z predvolebného grilovania, nech posúdia, aká bola moja ponuka.
"Podstata veci
Týmto považuje tému motivácie svojej kritiky za uzavretú a v ďalších riadkoch sa venuje podstate veci.
"Všetci tí, ktorí donekonečna omieľajú nezmysly, že prezidentka nemôže robiť nič viac, by si mali pred tým, ako im vyvrátim tento mýtus, odpovedať na základnú vec. Načo ju teda máme? Chcete povedať, že na hlavu štátu vynakladáme milióny ročne a volíme si ju v priamych voľbách (čím jej dodávame zo všetkých politikov najvyššiu legitimitu) preto, aby určovala trendy v móde, absolvovala nejaké zdvorilostné návštevy a prečítala vždy zopár školáckych fráz? Ak áno, ihneď by ste mali požadovať, aby sme vyhlásili monarchiu. Alebo aspoň okamžite vrátili voľbu do parlamentu. Lebo je to obyčajné mrhanie finančnými prostriedkami na posvätenie bezvýznamnej činnosti. Ale ja si myslím, že by sme dokonca za takýchto okolností nepotrebovali tento úrad vôbec a jeho právomoci by pokojne mohol prevziať predseda parlamentu. Alebo jeho predsedníctvo ako kolektívny orgán (ako je to v niektorých krajinách – napokon, pôvodný význam republiky vylučoval jednotlivca ako hlavu štátu, to by Rimania považovali za pozostatok monarchie)."
Ale ak to nechceme, potom musíme prispôsobiť právomoci prezidenta republiky jeho legitimite pochádzajúcej z priamych volieb a posilniť ich. Chmelár pritom nepodporuje prezidentský systém, ktoré pre našu krajinu považuje za nevhodný. Chce len posilniť niektoré dôležité prvky.
Právomoc predkladať zákony odmietla...
"Napríklad posilnené právo veta (ktoré bude možné prelomiť len ústavnou väčšinou), právomoc predkladať parlamentu návrhy zákonov a podobne – tak ako to napríklad funguje v Poľsku. Moji protikandidáti vrátane Zuzany Čaputovej túto možnosť odmietali a tvrdili, že prezident má právomocí dostatok a oni ich budú vedieť využívať. Skutočnosť je taká, že súčasná hlava štátu nevie využívať ani tie právomoci, ktoré reálne má. Okrem jej najsilnejšej právomoci, zahraničnej politiky (čl. 102, ods. 1, pís. a) sa vzdala aj už spomínanej ústavnej povinnosti zabezpečiť svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov. Ak sa dnes všetci vysmievajú exministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu, ktorý priznal, že je bezmocný, tak prezidentka Čaputová svoju frustráciu z toho, že nevie, čo má robiť, už rok komunikuje nielen domácim, ale aj zahraničným novinárom."
Vládna kríza preukáže silu osobnosti prezidenta
Vládna, politická alebo ústavná kríza je, podľa analytika, najdôležitejším momentom, kedy sa preukáže sila osobnosti prezidenta republiky. V minuloročnom rozhovore pre českú televíziu CNN Prima News Zuzana Čaputová dokonca pateticky tvrdila, že jej úlohou je priniesť víziu...
Múdra žena
"Kde je tá vízia, pani vizionárka? Dva roky na ňu čakáme... V poriadku, nie je to skúsená politička (čo demonštrovala ako svoju výhodu, hoci neviem, v čom sa doteraz prejavila). Nezávislý pozorovateľ by teda očakával, že je to asi múdra žena, keď ju zvolilij. Ktorá pozdvihne národ nejakou hlbokou myšlienkou. Citujme teda záver jej dnešného krátkeho vyhlásenia: „Treba ukončiť agóniu, treba konať, je najvyšší čas.“ Fíha, spadol som na zadok. To som teda nečakal, fakt by som na to neprišiel sám, som ohúrený z toho myšlienkového bohatstva... Dokonca ani hradný Denník N, ktorý inak uverejňuje každý jej text ako zobrané spisy Lenina, sa tentoraz neodvážil publikovať takú slohovú zlátaninu. A teraz všetci jej fanúšikovia a fanynky ruku na srdce, lebo opäť ich budem konfrontovať s nepríjemnou otázkou: Naozaj si myslíte, že takýto výkon stojí za 14 000 eur mesačne?"
Čo teda mohla a mala urobiť hlava štátu v takejto situácii? Už dávnejšie mala vystúpiť v parlamente so zásadným prejavom a navrhnúť riešenia ako vyviesť Slovensko z krízy. Po dnešnom stretnutí však už mala jednoznačne vyzvať Igora Matoviča na rezignáciu na post predsedu vlády Slovenskej republiky.
Nemá právomoc?
"A prepáčte, že sa vysmejem tým novinárskym námietkam, že na to nemá právomoc. Po prvé to znie ako výhovorka, lebo podľa takýchto interpretácií by nemala právo ani otvoriť ústa – toto nemá nič spoločné s právomocami, ale so schopnosťami zachovať sa v rozhodujúcej chvíli ako štátnik. Ale ak chcete mať každú reč podchytenú právomocami, prosím – ústava umožňuje prezidentovi vystúpiť v parlamente nielen so správou o stave republiky, ale aj s prejavom o „závažných politických otázkach“
Silou osobnosti
Ani Kováč, ani Havel, ani Masaryk si nepýtali právomoci, keď bolo treba zasiahnuť proti svojvôli moci a vyriešiť ústavnú krízu. Vyriešili ju silou osobnosti a múdrymi návrhmi. Chcete mi povedať, že na to, aby Zuzana Čaputová niečo navrhla, potrebuje nejaké špeciálne právomoci? Na to, aby sa necítila ako trápna školáčka, ktorú všetci ponižujú (Sulík jej odkázal, že je dobre, že sa to toho nemieša, Remišová tvrdí, že túto krízu vyriešiť nemôže a Fico sa jej vyškiera, že nemá právomoc na nič) nepotrebuje žiadne kompetencie, ale silu osobnosti. Silní prezidenti (silní osobnostne, nie kompetenčne) sa v takýchto chvíľach vždy stávajú mediátormi riešenia krízy. Sú rešpektovaní práve preto, že ich slovo má váhu. Sú kľúčoví, lebo prichádzajú s konkrétnym plánom a ich kompetentnosť sa odvíja od schopnosti získať pre neho politických partnerov.
Neobstála
"Prezidentka republiky v tejto skúške neobstála. Zuzana Čaputová narazila v súčasnej kríze na hranice svojich schopností, ukázala, že viac od nej nemôžeme očakávať a že je od niektorých politických kruhov viac závislá ako si myslíme. Preto potrebujeme na čele štátu silnú a múdru osobnosť, ktorú budú občania rešpektovať ako otca alebo matku," dokončil Chmelár.
