Toto nie je nestranný komentár ani chladná analýza. Je to pocta Ľubošovi Blahovi. Vlastne jeho humoru. Občas je odzbrojujúci a dokonca aj liečivý.

Všetci vieme, že Blaha to preháňa. Nie občas, ale často. Všetci vieme, že nedokáže byť neosobný. Naopak, je osobný až príliš často. A rovnako často oponentov zbytočne uráža. Lenže to nie je celý obraz Ľuboša Blahu. Patrí k nemu aj štylizovaný ľavicový revolucionár. A z času na čas aj vtipný glosátor.

Dnes Blaha napísal epický status. Presne taký, na akom sa človek z chuti zasmeje. Až sa mu brucho natriasa a slzy tečú. Lenže ten status by sa nikdy slovom nestal, keby mu telo neprepožičal Jaroslav Naď. Teda jeho funenie v relácii Na telo, kde diskutoval s Jurajom Balnárom.



"Najskôr som si myslel, že má Markíza nejaký problém so zvukom, furt som počul nejaké šušťanie a potom mi to došlo. To tam celý čas funel Naď. Od zúrivosti prefunel celú reláciu," napísal Blaha.

Za všetky ostatné už len jeden z Blahových postrehov o Naďových telesných prejavoch: "Pamätám si jednu scénu zo Saxany, ako sa mladá čarodejníčka premení na kravu a spoza dverí rodičia počujú funenie. A stará mama vysvetľuje: Když funí, tak zuří. Nuž, Jaroslav nám dnes na Markíze funel viac ako sto Saxán na koštěti."

Pointa nie je len vo funení ako takom. Blaha - či už vedome alebo nevedome - vystihol oveľa hlbšiu podstatu povahy ministra obrany. Celý politický štýl pána Naďa je čosi ako funenie. Opice sem, opice tam. Basa sem, basa tam. Pokuta tomu, pokuta onomu. A k tomu je konšpirátor každý, kto neverí liberálnym konšpiráciám. Taký je minister Naď. Nezrelý, arogantný, nie veľmi vzdelaní a málo múdry. Proste nafunený.

Stačí tak málo. Jedno slovo a vypovie viac ako dlhý komentár či učená analýza. Vďaka Blahovi je odteraz synonymom Naďa funenie.