HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

Zomrel Larry Flynt, svetoznámy vydavateľ pornografického Hustlera a hrdina Formanovho filmu

FOTO Shutterstock/Roger Askew

Vo veku 78 rokov zomrel v stredu v Los Angeles Larry Flynt, svetoznámy americký vydavateľ pornografických časopisov a bojovník za slobodu prejavu. Flint zomrel na zlyhanie srdca, informovala TASR.

O kontroverznom a tragickom živote Larryho Flynta natočil český režisér Miloš Forman v roku 1996 film Ľud verzus Larry Flynt, za ktorý získal prestížne ocenenie Zlatý Glóbus.

Larry Flynt absolvoval viacero súdnych sporov týkajúcich sa prvého dodatku k ústave Spojených štátov amerických (USA) pojednávajúceho o garancii základných slobôd, keďže obsah jeho najznámejšieho časopisu Hustler poburoval jeho odporcov.

Flynt otvoril v roku 1964 svoj prvý striptízový klub v meste Dayton v Ohiu, ku ktorému do roka pribudli ďalšie podobné zariadenia. V roku 1968 sa rozhodol otvoriť bar pre vyššiu triedu s nahými tanečnicami, čím sa zrodil prvý Hustler Club.

Svojej rastúcej klientele začal Flynt posielať krátky newsletter o nadchádzajúcich udalostiach v kluboch. Postupne sa štvorstránkový materiál rozšíril na 16 a neskôr až na 32 strán. Do predaja však zasiahla recesia spôsobená ropnou krízou, ktorá znamenala aj úbytok návštevníkov klubov Hustler. Klesajúce tržby priviedli Flynta k rozhodnutiu zmeniť klubový newsletter na erotický magazín. Tak sa zrodil časopis Hustler, ktorého prvé číslo vyšlo v roku 1974.

Najskôr časopis vychádzal len v malom náklade, ale čoskoro si vytvoril čitateľskú základňu. Keď však v roku 1975 vyšlo číslo s nahými fotkami bývalej prvej dámy USA Jacqueline Kennedy-Onassisovej, predaj Hustlera presiahol milión kusov a časopis sa dostal do celonárodnej pozornosti.

Flynt viedol mnoho právnych sporov o reguláciu pornografie a slobodu prejavu. Prípad známy ako „Ľud verzus Larry Flynt“ sa dostal až pred americký Najvyšší súd, kde Flynt obhajoval slobodu slova zaručenú prvým dodatkom Ústavy USA. Súd napokon jednomyseľne rozhodol v jeho prospech.

V roku 1978 Flynta postrelil pred budovou súdnej siene v americkom štáte Georgia najatý atentátnik  člen Ku-Klux-klanu. Flynt bol odvtedy od pása nadol ochrnutý a pripútaný na invalidný vozík.

Vo vyššom veku sa Flynt pokúšal uspieť aj v politickej kariére. V roku 1984 neúspešne kandidoval za prezidenta za Republikánsku stranu. V roku 2003, taktiež neúspešne, kandidoval už ako demokrat za guvernéra Kalifornie.

 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info