fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Biden vystriedal Trumpa, prejaví sa to na výdavkoch na zbrojenie pre členov NATO? (Martin Urban)

Pentagon
FOTO tASR

Výdavky na zbrojenie  v pacifistickej Európe sú z pohľadu zbrojných koncernov a ich lobistov stále veľmi nízke. Ich navýšenie požadovala aj Trumpova administratíva a navrhovala pre členské štáty NATO aby dosahovali úroveň dvoch percent HDP. Po štyroch rokoch strieda Trumpa Biden, no zmenu postoja nemožno očakávať. 

Trump s Pompeom za hlavnú hrozbu pre národnú bezpečnosť považovali Čínu a partnerom v EU ktorí zas za hrozbu označovali Rusko hovorili na rovinu, že ak hovoria o ruskej hrozbe, tak nemôžu zároveň  s Rusmi stavať plynovod a očakávať od Ameriky, že ich bude pred Rusmi chrániť, zatiaľ čo sa EU nebude na výdavkoch za ochranu podieľať. Bol to legitímny postoj zástupcov USA, ktorí prirodzene presadzovali svoje záujmy a podporovali svojich zbrojných výrobcov.

Bidenova administratíva na rozdiel od Trumpovej už teraz označuje Rusko za najväčšiu hrozbu a svojich európskych partnerov v tom bude utvrdzovať. Biden bude naoko musieť pokračovať aj v protičínskej rétorike, keďže 80% Američanov považuje Čínu za hrozbu. Reálne však nepodnikne nič, keďže na obchodoch s Čínou zarábajú nie len jeho sponzori a aj on sám so svojou rodinou. 

Agentúra Reuters uviedla, že Bidenova malá poradenská firma Rosemont Seneca dostala zmluvu od čínskej vlády na 1,5 miliardy dolárov a radí čínskemu investičnému fondu BHR Partners. Biden tak bude naopak, za hlavnú hrozbu označovať Rusko a sankcie proti čínskym spoločnostiam ktoré zaviedol Trump potichu zruší. 

Znovu sa začne podpora protiruských aktivít na Ukrajine, ktorá počas štyroch rokov Trumpovho vládnutia úplne utíchla. Podľa Reuters Biden do novej  administratívy  už nominoval aj hlavnú postavu ukrajinských udalostí z roku 2014 Victoriu Nulandova. Aj na Ukrajine mala rodina Bidenovcov svoje obchodné aktivity. Bidenov syn Hunter pôsobil v rokoch  2014- 2019 ako člen správnej rady ukrajinskej firmy Burisma holding. Podľa Reuters, firmu ovláda cez cyperskú spoločnosť ukrajinský  oligarcha Mykola Zločevskyj. Firma sa zaoberá ťažbou a predajom zemného plynu na Ukrajine. Za svoju činnosť dostával Hunter Biden od Burismy 100 000 dolárov mesačne.  Na Ukrajine bol dokonca vyšetrovaný pre daňové úniky a kvôli tomuto vyšetrovaniu padol aj generálny prokurátor Ukrajiny, na nátlak Bidena staršieho, vtedy vo funkcii viceprezidenta, ktorý takto podmieňoval uvoľnenie pôžičky pre Ukrajinu. 

NATO a jeho propagandistická mašinéria sa pri svojom odôvodňovaní zbrojenia stále  odvoláva na „ruskú agresiu“ na Ukrajine, no pri tejto situácii nemožno ignorovať Západom podporovaný prevrat na Majdane, ani premrhanú možnosť riešiť krízu na Ukrajine ústavnou cestou. Zosilnenie protiruskej agitácie sa dá očakávať aj zo strany „zahraničných agentov“ z mimovládnych inštitútov po celej Európe.

Pre štáty EU to bude znamenať tlak na pokračovanie v navyšovaní zbrojných výdavkov v rovnakej miere ako tomu bolo za predchádzajúcej americkej administratívy. Najhorlivejšími spojencami v tomto smere budú už tradične Poľsko a Pobaltské krajiny.

Východoeurópske krajiny minulý rok zaskočili poznámky Donalda Trumpa o „zbytočnosti“ NATO. Pobaltské štáty a Poľsko vyjadrujú obavu z militarizácie Ruska a presunu modernej výzbroje do kaliningradskej enklávy, ktorá s nimi susedí.

O vyslaní slovenských vojakov do Lotyšska rozhodla aj Národná Rada SR, kde pôsobili od apríla do júna minulého roku. Na ruskej hranici sa pritom neustále cvičí a hustota cvičení je taká vysoká, že to pripomína trvalú vojenskú prítomnosť.

Vojenská prítomnosť a neustála podpora NATO však vedie pobaltské štáty k provokatívnym akciám voči Rusku. Netreba asi spomínať obrovský problém neobčanov, najmä Rusov, ktorým v Estónsku a Lotyšsku po roku 1991 odňali volebné právo a občianstvo, hoci tam mnohí žili už v tretej generácii. Odňatím volebného práva Rusom tamojšie vlády odňali volebný hlas hlavným kritikom NATO v krajine. Estónsko stále nemá  uzavretú zmluve o štátnej hranici s Ruskom.

Obavy z Ruska vedú Estónsko, Lotyšsko a Litvu k masívnemu navyšovaniu armádnych výdajov. Všetky tri krajiny sa zaviazali na obranu vydávať dve percenta HDP, ako to doporučuje NATO. Estónsko obranné výdaje v tejto výške dosahuje už teraz. Časť expertov však upozorňuje, že pre Moskvu by invázia do Pobaltia a riskovanie otvoreného konfliktu s vojensky silnejším NATO, nemala žiadny strategický význam.

Premiér Litvy Saulius Skvernelis ohlásil, že jeho krajina si nemôže dovoliť zbrojiť pomaly. Na obranu vyčlení viac peňazí, ako od členov žiada NATO a  rozpočet na obranu navýši nad dve percentá HDP, ktoré požaduje od členských štátov NATO. 

Estónsky parlament odsúhlasil zvýšené výdavky  a na zbrojenie tento rok vynaloží 2,2 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 477 miliónov eur. Poľsko podpísalo kontrakt v hodnote 4,6 miliardy dolárov na nákup 32 stíhačiek F-35 od americkej zbrojovky Lockheed Martin. 

Maďarsko plánuje nakúpiť stíhačky F35 v roku 2026,keď im vyprší prenájom švédskych Gripenov.  Poľsko tento rok plánuje vydať na obranu 2,1% svojho HDP čo je 11,76 miliardy dolárov. Rumunsko 2% HDP, čo je 4,29miliardy dolárov a Maďarsko len 1,16% HDP, čo je 1,77 miliardy dolárov.

Slovensko za nákup 14 nových F-16 vrátane komplexného prevádzkového zázemia, výcviku a zbraní zaplatilo 1,6 miliardy euro. Vláda SR  najnovšie súhlasila s návrhom rezortu obrany na obstaranie 17 kusov 3D rádiolokátorov z Izraela. Ide o ponuku za obstarávaciu cenu 148 200 000 eur.

Keďže NATO je neefektívne pri skutočných hrozbách, pokúšajú sa mienkotvorné médiá ospravedlniť jeho existenciu ruskou hrozbou a dokázať, že Rusko je agresívny štát, ktorý by bez NATO už dávno obsadil Európu. Pritom zabúdajú na to, že práve Rusi sa po roku 1989 stiahli z východnej Európy bez boja, hoci ich nikto k tomu donútiť nemohol. Urobili tak v domnení, že NATO nebude expandovať ďalej na Východ. 

Výdavky krajín NATO na zbrojenie sú dnes asi 12-krát vyššie než výdavky Ruska. Napriek tomu však NATO tvrdí, že tieto výdavky sú neprimerane nízke. V prvej desiatke štátov s najvyššími výdavkami na obranu sa pritom ocitajú štyri krajiny NATO – USA, V. Británia, Francúzsko, Nemecko.

Samotná Veľká Británia dnes vydáva na obranu skoro 90% ruských výdavkov a Francúzsko len o čosi menej. Požiadavka na ďalšie zvýšenie európskych zbrojných výdavkov na 2% HDP, ktorú NATO už niekoľko rokov presadzuje voči európskym členom, nemá vôbec žiadne opodstatnenie a predstavuje mrhanie obrovskými prostriedkami. Ak by sa mali obranné výdavky zvýšiť na 2% HDP, tak len v samotnom Nemecku by to prinieslo každoročne dodatočných asi 25 miliárd na zbrojenie. To by tiež podľa všetkého znamenalo, že Nemecko dostihne v absolútnych číslach výdavkov na obranu Rusko.

Vzhľadom na protiruskú rétoriku nového amerického prezidenta, budú rastúce výdavky na zbrojenie zdôvodňované ruskou hrozbou a znižovať sa nebudú. Podľa údajov prestížneho Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru, presiahli vojenské výdavky členských štátov NATO v minulom roku 900 miliárd dolárov, kým Ruská federácia investovala iba 66 miliárd.

 

 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info