fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Lučanského smrť vyvolala diskusiu o podmienkach väzby

Ilustračné foto / SITA

Smrť Milana Lučanského vyvolala diskusiu nielen o jej príčinách, ale aj o tom, za akých podmienok vlastne obvinení vykonávajú väzbu, najmä tú kolúznu. Tá je totiž prísnejšia ako samotný výkon trestu. Opozičný Smer dokonca tvrdí, že takáto forma sa využíva ako mučiaci nástroj, konštatuje v článku portál aktuality.sk.

V kolúznej väzbe, v ktorej bol aj Lučanský, má človek skutočne výrazne obmedzený kontakt s vonkajším svetom. Dokonca aj telefonát s rodinou musí odobriť prokurátor. Dôvodom je čo najefektívnejšie zamedzenie ovplyvňovaniu svedkov. V takomto stave môže stráviť až tri roky.

Po tragickej udalosti sa však o väzbe začalo intenzívnejšie diskutovať. O zmenách hovorí ministerka spravodlivosti, aj koaličné hnutie Sme rodina. Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková  pod tlakom udalostí prichádza s úvahami, ako by sa kolúzna väzba mohla meniť. Obmedzovať by sa podľa nej dalo jej trvanie, no hlavne chce motivovať orgány činné v trestnom konaní.

Na udalosti sa chystá reagovať vlastným návrhom aj hnutie Sme rodina. Jeho predseda Boris Kollár povedal, že jeho strana chystá zmenu legislatívy. „Hnutie Sme rodina pripraví návrh nového zákona, ktorý bude riešiť podmienky väzňov v kolúznej väzbe, akým spôsobom sa k tým väzňom správa, aby sa táto väzba nemohla zneužívať ako dajme tomu mučiaci nástroj, alebo donucovací prostriedok. U nás v tej kolúznej väzbe môžete byť tri roky, v Čechách tri mesiace,“ povedal Kollár.

Po masívnom zatýkaní a rozhodnutiach o väzbe sa proti nej postavila aj opozícia v zložení Smer a Hlas, ktorých členovia v minulom volebnom období tvorili základ vládnej koalície. Práve viacero ľudí spojených so Smerom skončilo vo väzbe, medzi nimi aj Lučanský, ďalší policajný exprezident Tibor Gašpar či bývalý riaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, konštatuje portál aktuality.sk.

Predseda Smeru Robert Fico označil väzbu za mučiaci nástroj. „Nemám na mysli, že by niekoho bili po hlave pelendrekmi, ale podmienky vo väzbe sú podstatne prísnejšie, ako je to v prípade výkonu trestu odňatia slobody,” hovorí Fico, podľa ktorého je cieľom väzby obvineného zlomiť, aby udával.

Mučeniu a zaobchádzaniu s väzňami sa priebežne venuje úrad verejného ochrancu práv. Jeho aktuálna šéfka Mária Patakyová víta diskusiu, ktorá sa o podmienkach väzby otvorila. Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera slová o tom, že väzba sa využíva ako forma mučenia, však odmieta: „Orgány činné v trestnom konaní striktne dodržiavajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku upravujúce inštitút väzby. Nakoniec, o väzobnom stíhaní obvinených osôb rozhodujú súdne orgány, teda sudcovia pre prípravné konanie a v rámci opravných prostriedkov druhostupňové súdy.“

Kolúzna väzba v ČR prípade môže trvať len tri mesiace, „neplatí to v prípade, keď sa obvinený kolúzne naozaj správal, tzn. že nezostáva len pri dôvodnej obave, že bude mariť trestné stíhanie, ale už máme preukázané, že tak činil (napr. je preukázané, že se už snažil ovplyvňovať nevypočutých svedkov). V takýchto prípadoch potom väzba môže trvať jeden, dva, tri alebo štyri roky, a to podľa toho, ako závažný čin sa stíha,” hovorí Filip Ščerba z Právnickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci.

Tak ako u nás, aj v Česku je kolúzna väzba tou najprísnejšou formou väzby. Obvineným môžu kontrolovať korešpondenciu a okrem kontaktu s obhajcom nesmú používať telefón, aby sa napríklad nemohli svedkom telefonicky či mailom vyhrážať.

Podmienky väzby na Slovensku sú ešte prísnejšie. Zadržaní v kolúznej väzbe majú právo opustiť celu len na hodinu denne. Zvyšok času – 23 hodín denne, trávi zadržaný na cele, informuje portál aktuality.sk.

 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info