HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

Deutsche Welle o zatýkaní elít a reforme súdnictva na Slovensku

TASR

Od 1. januára môžu byť slovenskí sudcovia trestne stíhaní za to, ak sa pri rozhodovaní nebudú držať zákona. Kritici hovoria o ohrození nezávislosti slovenského súdnictva. Európska komisia reformu víta, píše nemecký portál dw.com.

„Búrka“, „Víchrica“, „Božie mlyny“, „Očistec“ či „Judáš“ – vďaka týmto akciám slovenskej polície skončilo od jari minulého roka vo väzbe veľa zvučných mien z radov polície, súdnictva či elitní podnikatelia tohto členského štátu Európskej únie.

Ako zosumarizoval portál Deutsche Welle, medzi zadržanými sú dvaja bývalí policajní šéfovia, viacero prokurátorov, aj bývalý šéf generálnej prokuratúry Dobroslav Trnka, pätnásť sudcov vrátane Jarmily Urbancovej, expodpredsedníčky Najvyššieho súdu, sudkyňa a bývalá štátna tajomníčka slovenského ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, ale aj podnikatelia ako multimilionár Norbert Bödör či Jaroslav Haščák, šéf finančnej skupiny Penta.

Zatiaľ čo viacerí predstavitelia justičnej a ekonomickej elity čakajú vo vyšetrovacej väzbe na súdne konanie, nová vláda, ktorá sa dostala k moci v marci 2020, začala systematickú reformu súdneho systému v krajine. Od 1. januára platí balík zákonov, ktorý pripravila slovenská ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

V centre reformy súdnictva je obmedzenie imunity slovenských sudcov. Preverí sa aj ich majetok a novovytvorený Správny súd má v budúcnosti posudzovať trestné činy sudcov a prokurátorov. Navyše sudcovia nad 65 rokov odteraz odídu do dôchodku. Doposiaľ nebol pre nich stanovený maximálny vek v službe.

Podnikateľ si „najal“ generálneho prokurátora

Politický proces, píše ďalej Deutsche Welle, ktorý viedol k zatýkaniu, a koniec koncov tým aj k reforme slovenského súdnictva, sa začal pred takmer troma rokmi. 21. februára 2018 boli zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Kuciak sa venoval prípadom korupcie. Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní bol napokon vplyvný podnikateľ Marian Kočner zatknutý. Práve on mal údajne byť objednávateľom vraždy.

Pri zadržaní Kočnera boli zaistené  aj jeho mobilné telefóny. Slovenskej polícii, ako pokračuje Deutsche Welle, sa podarilo dešifrovať komunikáciu medzi podnikateľom a vtedajším slovenským generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom. Vyšlo najavo, že Kočner ho doslova poveril, aby ovplyvňoval súdy v jeho prospech.

Šok pre Slovákov a EÚ

Deutsche Welle ďalej píše, že slovenské médiá od jesene 2019 informovali o detailoch telefonátov medzi podnikateľom Kočnerom a generálnym prokurátorom Trnkom. „Kočnerova sieť“ zjavne siahala až na najvyššie miesta slovenskej justície, štátnej prokuratúry a politiky. To otriaslo dôverou občanov v slovenskú spravodlivosť.

Šokovaní boli aj vedúci predstavitelia Európskej únie. „Som veľmi nepríjemne prekvapená,“ – komentovala zistenia vtedajšia eurokomisára pre justíciu Věra Jourová, ktorá dnes zastáva post podpredsedníčky Európskej komisie. To, že je vôbec možná korupcia v radoch slovenských sudcov, podľa Jourovej vrhá zlé svetlo na justíciu v celej Európskej únii.

Čoraz viac zatýkaní

Očista slovenského súdnictva mohla začať až po tom, čo vláda premiéra Roberta Fica prišla vo februári 2020 o moc, keď prehrala voľby. Vina za politickú situáciu a organizovanú kriminalitu na Slovensku sa pripisuje bývalému premiérovi a šéfovi strany Smer – sociálna demokracia. 21. marca  nastúpila nová vláda na čele s premiérom Igorom Matovičom, ktorej hlavným cieľom je boj proti korupcii. Prvá vlna zatýkania nasledovala po dvoch týždňoch a v podstate pokračuje až doteraz, konštatuje Deutsche Welle.

Podľa medializovaných informácií posledné zatýkanie súvisí s výpoveďami obžalovaných, ktorí sedia vo väzbe, a ktorí po dohode so štátnou prokuratúrou hovorili o detailoch zo slovenského korupčného a klientelistického systému. Mnohí z nich roky mesiac čo mesiac inkasovali desaťtisíce eur na úplatkoch.

Hrozba sankcií voči sudcom

Verejnosť a médiá na Slovensku podporujú zatýkanie, aj  reformu súdnictva novej vlády, a to aj napriek tomu, že sa musela kvôli tomu zmeniť ústava krajiny. Veľmi tomu pomohla podpora zo strany populárnej slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá vyhlásila, že reforma inštitúcií v súdnictve je významným krokom k nastoleniu spravodlivosti, a v decembri uvítala tento postup vlády.

Autorke reformy, ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej sa podarilo odstrániť z ústavy doposiaľ platnú rozsiahlu imunitu sudcov.  Podľa jej názoru to  nebude mať vplyv na nezávislé rozhodovanie súdov. „Chcem, aby bolo každému jasné, že sú možné trestnoprávne sankcie pre sudcov, ktorí by nerozhodovali v súlade so zákonom,“ – vyhlásila Kolíková.

Kritika právnikov, podpora z Bruselu

Existujú však aj pochybnosti o tom, či reforma súdnictva môže skutočne zásadným spôsobom zlepšiť situáciu v slovenskom súdnictve, ktoré bolo roky poznačené korupciou a klientelizmom, a či naopak z dlhodobého hľadiska neovplyvní nezávislosť sudcov v tejto členskej krajine Európskej únie, poznamenáva ďalej Deutsche Welle.  Poradná rada európskych sudcov (CCJE) varuje, že obmedzenie sudcovskej imunity môže významne ohroziť garanciu nezávislosti súdnictva a môže sudcov vystaviť politickému a disciplinárnemu tlaku.

Výhrady majú aj niektorí právnici na Slovensku. Bývalý pravicový politik a známy advokát Radoslav Procházka nevníma reformu ako garanciu toho, že súdy budú fungovať lepšie. „Ak niečo zmení situáciu, tak to je preverovanie majetku sudcov,“ – vyhlásil.

Podľa Bruselu sa Slovensko reformou justície vydalo správnym smerom. V správe o štátoprávnosti v krajinách Európskej únie z októbra minulého roka, reformu, o ktorej sa vtedy ešte len diskutovalo v slovenskom parlamente,  podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová vyslovene uvítala ako snahu o posilnenie nezávislosti a integrity justície, dodáva na záver Deutsche Welle.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info