Ak vládna propaganda a servilné médiá tvrdia, že o smrti generála Lučanského sa na sociálnych sieťach šíria falošné správy, zabúdajú na podstatný fakt: pôvodcami všetkých konšpirácií sú ministri Matovičovho režimu a novinári, pretože zastierajú realitu.
Kľúčovým faktom prípadu je okolnosť, že po prvom úraze, incidente - či akokoľvek to nazveme - bol Milan Lučanský nielen operovaný, ale strávil určitý čas aj na psychiatrickom oddelení. Z toho takmer s istotou vyplýva, že bývalý policajný prezident sa pokúsil o samovraždu už počiatkom decembra 2020. Napokon,
aj bývalý sudca Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti Štefan Harabin.
Vychádzajúc z tohto predpokladu je namieste položiť si a zodpovedať dve kľúčové otázky.
Čo viedlo generála Lučanského k tomu, aby si siahol na život?
Ako je možné, že prokurátor Peter Kysel, ktorý dozoroval generálov prípad, po prvom incidente neprehodnotil dôvodnosť väzby?
Odpoveď na prvú otázku je veľmi zložitá. Vžiť sa do mysle človeka, čo si siahol na život, je takmer nemožné. Nebudeme však ďaleko od pravdy, ak vyslovíme predpoklad, že na psychiku generála Lučanského museli mať negatívny vplyv neľudské podmienky takzvanej
väzby. Bol úplne odstrihnutý od styku s rodinou, orgány mu komplikovali kontakt s advokátom a v dôsledku vládnej propagandy aj mediálneho lynču bol vystavovaný nedôstojnému ponižovaniu. Politici a médiá nerešpektovali generálove zákonné práva, akým je napríklad prezumpcia neviny. Policajt, ktorý poslal do žalára mafiána a masového vraha Mikuláša Černáka, musel znášať takéto ponižovanie a nerešpektovanie základných práv mimoriadne ťažko.
Ešte vážnejšia je skutočnosť, že prokurátor Kysel nezasiahol hneď po prvom incidente. Naopak, umožnil, aby bol Lučanský nanovo internovaný v prešovskej izolácii. Namiesto toho, aby bývalého policajného prezidenta stíhal na slobode, hoc aj s elektronickým monitorovaním pohybu, vystavil ho rovnakým podmienkam, aké viedli k prvému incidentu. Ak sa prokurátor bál reakcie vládnej propagandy a servilných médií, mohol generál ostať pod dozorom lekárov niektorej z väzenských nemocníc. Nič z toho neurobil a ostatné je história.
V prípade Milana Lučanského neodpustiteľne zlyhali úrady. Na prvom mieste prokurátor Peter Kysel. Keby tieto fakty nezastierali ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister vnútra Roman Mikulec a provládne médiá, nevznikali by ani konšpirácie. Ak chce štát zamedziť ich šíreniu, generálny prokurátor Maroš Žilinka musí zabezpečiť nielen dôkladné vyšetrenie smrti generála, ale aj preveriť postup kolegu Kysela.
Nie súd, ale prokurátor rozhoduje, do akého ústavu na výkon väzby bude umiestnená stíhaná osoba. Lučanského do Prešova poslal dozorujúci prokurátor Kysel. Dvakrát.
