Iránska jadrová politika je hra s ohňom (Barbara Weselová)
06 | 01 | 2021 I Ingrid Vrabcová

Komentár Barbary Weselovej (dw.com)


Francúzsko, Veľká Británia a Nemecko nikdy nebojovali za žiadnu medzinárodnú dohodu tak ako za jadrovú dohodu s Iránom. Irán teraz avizuje vysoké obohacovanie nukleárneho materiálu, a ohrozuje tak návrat k jadrovej dohode. Sú za tým aj mocenské boje v Teheráne.


Jadrová dohoda s Iránom bola podpísaná ešte pred piatimi rokmi, po veľkej snahe Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka. No koncom roka 2018 „zamrzla“, keď od nej odstúpil americký prezident Donald Trump. Zmluva sa utlmenie iránskeho nukleárneho programu sa dlho považovala za najväčší úspech spoločnej európskej zahraničnej politiky. Teraz je vážne spochybňovaná. Podľa Barbary Weselovej Európania musia prehodnotiť svoju politiku.


Vyhlásenie vojny medzinárodnému spoločenstvu


Zdá sa, že zástancovia tvrdej línie v Teheráne si presadili svoje: Prostredníctvom zákona teraz v jadrovom zariadení Fordas dôjde k navyšovaniu obohacovania uránu na 20 percent. Irán tak síce stále zostane pod hranicou objemu materiálu, ktorý by postačoval na výrobu zbraní, prekročí ale dlhodobo zmluvne dohodnutý limit o niečo viac ako tri percentá. Navyše inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni už nebudú mať prístup do iránskeho jadrového zariadenia.


Negatívny vplyv na budovanie dôvery má aj zaistenie juhokórejského tankera  a pokračujúca cynická rukojemnícka politika Teheránu so zadržiavaním ľudí zo Západu či osôb s dvojitým štátnym občianstvom. Oznámenie o novom obohacovaní jadrového materiálu je však vyhlásením vojny medzinárodnému spoločenstvu.


Cieľom dohody bolo zabrániť, aby Irán prerástol v jadrovú veľmoc, ktorá by vyvíjala tlak na susedné krajiny a ďalej destabilizovala už aj tak dosť výbušný región. Už teraz má Teherán vojenský vplyv na vojnu v Sýrii a stojí v ceste medzinárodným mierovým snahám. Irán s jadrovými zbraňami je tak pre Západ hororovou víziou.


Irán hrá riskantnú hru


Iránsky prezident Hassan Rúhání kritizoval avizovanú zmenu politiky. Umiernení ako on však momentálne strácajú pôdu pod nohami. Voľby sa majú konať toto leto. Formuje sa tvrdá frakcia, ktorá sa agresívne tlačí dopredu. Vzhľadom na hospodársku krízu, do ktorej krajina upadla kvôli najnovším sankciám zo strany USA, sa aj iránski odborníci pýtajú, ako chcú mulláhovia vôbec zaplatiť nové centrifúgy a urýchlenie jadrového programu. Zdá sa však ale, že tu vôbec nejde o reálnu ekonomiku.


Teherán kladie na medzinárodné spoločenstvo požiadavky a snaží sa vydierať: Ak ostatní signatári, najmä však USA, si opäť budú plniť svoje povinnosti, aj Irán by sa mohol rýchlo znovu vrátiť k dodržiavaniu dohody.


Výrazne to tak zaťažuje vzťahy s novou americkou administratívou. Poradcovia nového prezidenta Joea Bidena naznačili, že možno predpokladať návrat k dohode.


Najlepší spojenci režimu v Teheráne sedeli doteraz v Paríži, Londýne a Berlíne. Vždy podali vláde ruku, aby ju hospodársky a politicky podporili. Krátko pred Vianocami vyhlásili, že súhlasia s obnovením rozhovorov bez kladenia podmienok Iránu.


Európania za to na oplátku nemajú nič: žiaden ústupok či prejav ústretovosti. Keď nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maaß naposledy opätovne apeloval na Teherán, aby sa nezmarila príležitosť pre USA, pôsobilo to skôr takmer zúfalo a zjavne to bolo ignorované.


Možno takéto diplomatické snahy v Teheráne vnímajú skôr ako slabinu, na ktorú môžu beztrestne odpovedať agresivitou. Európania sa musia teraz spolu s Bidenovou administratívou skoordinovať a na stôl položiť jasné podmienky, ako a či sa vôbec dá znovu oživiť jadrová dohoda s Iránom.


Patrí sem aj diskusia o iránskom raketovom programe a politicko-vojenskej úlohe krajiny v regióne. Vládu v Teheráne už nemožno šetriť pred konfrontáciou. Konštruktívna spolupráca môže existovať len na základe vzájomnej ústretovosti, v ktorú dúfali zúčastnené strany pri podpise jadrovej zmluvy pred piatimi rokmi, uzatvára svoj komentár Barbara Weselová na nemeckom portáli dw.com.