Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Poľadovica ohrozí 14 okresov, na horách hrozí víchrica s nárazmi až 160 km/h

Nikdy som sa nevedela postaviť na tú „správnu“ stranu. Asi som sa stále nepoučila.

Internetom sa šíri znepokojujúca predpoveď: 17. novembra 2026 presne o polnoci má údajne dôjsť ku globálnemu kolapsu digitálnych systémov. Ľudí vyzývajú, aby si vybrali peniaze z bánk a pripravili núdzové zásoby. Varovania prichádzajú v čase zvýšených obáv z kybernetických útokov. Existujú však skutočné dôkazy o blížiacej sa katastrofe?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
pred 2 hod



Karol Lovaš naložil súčasnej spoločnosti: Toto sme dopustili!
Po voľbách v septembri 2027... Ak vyhrá súčasná fašistická opozícia...
"Brusel je nový Vatikán. Aj Ján Hus bol populista." vyhlásil na Konzervatívnom fóre v Prahe proti EÚ.
Značka kvality SK podporuje slovenských výrobcov. Ocenenie má už viac ako 1 200 výrobkov
Zomrel Ivan Brožík, bývalý šéfredaktor Hlavného denníka a uznávaný komentátor. Redakcia sa lúči s kolegom, priateľom a človekom, ktorý zanechal hlbokú stopu.
Trump má teraz oveľa väčšiu motiváciu dodržať svoje sľuby „skrotiť Zelenského“ než po stretnutí v Anchorage.
Škandál na opozičnej Letnej! Výzvy proti oligarchom údajne vystrihli zo záznamu demonštrácie
Poplatky u lekára budú legálne a "budem premiérom".
Poviem to tak, ako si myslím.
To, ako Milan Markovič zhodnotil konflikt na Ukrajine, určite nepoteší podporovateľov nášho východného suseda. Odporcom Ruska pripomenul, že konflikt sa nezačal vo februári 2022 a že už mohol byť dávno uzatvorený.
…pritom haní a vysmieva sa každému, kto má iný – podľa neho zjavne nesprávny – názor. Taký hrdina spoza klávesnice. Reč je o Michalovi Magušinovi, redaktorovi kedysi konzervatívneho denníka Postoj. Dnes na nerozoznanie od Denníka N.
Ste pripravení na evakuáciu? Máte zásoby vody na 72 hodín? Politický komentátor vidí pravý dôvod mohutného masírovania verejnej mienky v "naháňaní" strachu. Strach potom ospravedlňuje honbu za zbrojením.


12. 11. 2026
Jadrová dohoda s Iránom bola podpísaná ešte pred piatimi rokmi, po veľkej snahe Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka. No koncom roka 2018 „zamrzla“, keď od nej odstúpil americký prezident Donald Trump. Zmluva sa utlmenie iránskeho nukleárneho programu sa dlho považovala za najväčší úspech spoločnej európskej zahraničnej politiky. Teraz je vážne spochybňovaná. Podľa Barbary Weselovej Európania musia prehodnotiť svoju politiku.
Vyhlásenie vojny medzinárodnému spoločenstvu
Zdá sa, že zástancovia tvrdej línie v Teheráne si presadili svoje: Prostredníctvom zákona teraz v jadrovom zariadení Fordas dôjde k navyšovaniu obohacovania uránu na 20 percent. Irán tak síce stále zostane pod hranicou objemu materiálu, ktorý by postačoval na výrobu zbraní, prekročí ale dlhodobo zmluvne dohodnutý limit o niečo viac ako tri percentá. Navyše inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni už nebudú mať prístup do iránskeho jadrového zariadenia.
Negatívny vplyv na budovanie dôvery má aj zaistenie juhokórejského tankera a pokračujúca cynická rukojemnícka politika Teheránu so zadržiavaním ľudí zo Západu či osôb s dvojitým štátnym občianstvom. Oznámenie o novom obohacovaní jadrového materiálu je však vyhlásením vojny medzinárodnému spoločenstvu.
Cieľom dohody bolo zabrániť, aby Irán prerástol v jadrovú veľmoc, ktorá by vyvíjala tlak na susedné krajiny a ďalej destabilizovala už aj tak dosť výbušný región. Už teraz má Teherán vojenský vplyv na vojnu v Sýrii a stojí v ceste medzinárodným mierovým snahám. Irán s jadrovými zbraňami je tak pre Západ hororovou víziou.
Irán hrá riskantnú hru
Iránsky prezident Hassan Rúhání kritizoval avizovanú zmenu politiky. Umiernení ako on však momentálne strácajú pôdu pod nohami. Voľby sa majú konať toto leto. Formuje sa tvrdá frakcia, ktorá sa agresívne tlačí dopredu. Vzhľadom na hospodársku krízu, do ktorej krajina upadla kvôli najnovším sankciám zo strany USA, sa aj iránski odborníci pýtajú, ako chcú mulláhovia vôbec zaplatiť nové centrifúgy a urýchlenie jadrového programu. Zdá sa však ale, že tu vôbec nejde o reálnu ekonomiku.
Teherán kladie na medzinárodné spoločenstvo požiadavky a snaží sa vydierať: Ak ostatní signatári, najmä však USA, si opäť budú plniť svoje povinnosti, aj Irán by sa mohol rýchlo znovu vrátiť k dodržiavaniu dohody.
Výrazne to tak zaťažuje vzťahy s novou americkou administratívou. Poradcovia nového prezidenta Joea Bidena naznačili, že možno predpokladať návrat k dohode.
Najlepší spojenci režimu v Teheráne sedeli doteraz v Paríži, Londýne a Berlíne. Vždy podali vláde ruku, aby ju hospodársky a politicky podporili. Krátko pred Vianocami vyhlásili, že súhlasia s obnovením rozhovorov bez kladenia podmienok Iránu.
Európania za to na oplátku nemajú nič: žiaden ústupok či prejav ústretovosti. Keď nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maaß naposledy opätovne apeloval na Teherán, aby sa nezmarila príležitosť pre USA, pôsobilo to skôr takmer zúfalo a zjavne to bolo ignorované.
Možno takéto diplomatické snahy v Teheráne vnímajú skôr ako slabinu, na ktorú môžu beztrestne odpovedať agresivitou. Európania sa musia teraz spolu s Bidenovou administratívou skoordinovať a na stôl položiť jasné podmienky, ako a či sa vôbec dá znovu oživiť jadrová dohoda s Iránom.
Patrí sem aj diskusia o iránskom raketovom programe a politicko-vojenskej úlohe krajiny v regióne. Vládu v Teheráne už nemožno šetriť pred konfrontáciou. Konštruktívna spolupráca môže existovať len na základe vzájomnej ústretovosti, v ktorú dúfali zúčastnené strany pri podpise jadrovej zmluvy pred piatimi rokmi, uzatvára svoj komentár Barbara Weselová na nemeckom portáli dw.com.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.