Poslanci opäť presunuli hlasovanie o zmenách pri núdzovom stave
17 | 12 | 2020 I Imrich Kovačič / TASR

Poslanci Národnej rady (NR) SR nebudú vo štvrtok hlasovať o novele zákona o bezpečnosti štátu, ktorá má umožniť opätovné predlžovanie núdzového stavu o 40 dní. Hlasovanie presunuli na najbližšiu schôdzu parlamentu.


Rovnako presunuli aj hlasovanie o novele zákona o Ústavnom súde SR. Plénum o tom rozhodlo hlasovaním. Procedurálny návrh na preloženie hlasovania predložil podpredseda NR SR Milan Laurenčík (SaS) na návrh štyroch koaličných poslaneckých klubov. Hlasovanie by sa malo uskutočniť na "najbližšej schôdzi NR SR podľa toho, ako ju predseda NR SR zvolá".

Z novely ústavného zákona o bezpečnosti štátu vyplýva, že vláda by mohla vyhlásený núdzový stav opakovane predlžovať najviac o 40 dní. Schváliť to však bude musieť parlament, a to najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti predĺženého núdzového stavu. Cieľom novely zákona o Ústavnom súde SR je zas doplniť možnosť prieskumu rozhodnutia o predĺžení núdzového stavu Ústavným súdom SR.

Hlasovanie o novelách sa už raz presunulo, pretože koalícia nemala v pléne dostatok poslancov aj z dôvodov karantény. Na schválenie novely ústavného zákona totiž treba 90 hlasov poslancov.

Aktuálne vyhlásený núdzový stav by sa mal na Slovensku skončiť 29. decembra, ak ho vláda nevyhlási nanovo. Otázka jeho predlžovania nie je úplne jasná, zákon túto možnosť nešpecifikuje. Vyriešiť to mala práve novelizácia ústavného zákona. Po skončení núdzového stavu by mali prestať platiť aj zákaz vychádzania a lockdown vyhlásený vládou.

Matovič podľa Pellegriniho už rezignoval
Slovensko oddnes nemá predsedu vlády. Igor Matovič rezignoval na svoje povinnosti, nedokázal sa pozrieť ľuďom do očí a utiekol od zodpovednosti za ďalší vývoj pandémie, píše Peter Pellegrini vo svojom statuse na Facebooku. Čítať ďalej
17 | 12 | 2020 | Imrich Kovačič


Kabinet núdzový stav pre pandémiu nového koronavírusu vyhlásil v zmysle ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu od 1. októbra na 45 dní, následne ho od 15. novembra predĺžil o ďalších 45 dní. Platil aj so zákazom vychádzania a s rôznymi výnimkami. Medzi nimi boli napríklad výnimky na základe negatívneho výsledku testu na ochorenie COVID-19 v rámci celoplošného testovania.

V čase núdzového stavu môže štát v zmysle platného zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.

Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už dvakrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.

Harabin má informácie, že on je tým trestne stíhaným politikom z protestov, o ktorom hovoril policajný prezident.
Štefan Harabin na Facebooku tvrdí, že policajný prezident sa svojimi vyjadreniami na tlačovke usvedčil zo spáchania trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa a nátlaku. „Slovenský Himlero – Goebbels Kovařik na doposiaľ neznámom mieste,... Čítať ďalej
16 | 12 | 2020 | Petra Demková