fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY ZAHRANIČIE

Snaží sa Francúzsko revidovať dohodu o prímerí v Náhornom Karabachu? (V.Prochvatilov)

Náhorný Karabach/TASR

https://www.fondsk.ru/news/2020/11/21/francia-provociruet-vozobnovlenie-boev-v-nagornom-karabahe-52301.html

Päť senátorov francúzskeho Senátu z piatich rôznych frakcií predložilo nedávno návrh na schválenie uznesenia o uznaní nezávislosti Náhorného Karabachu (Republika Arcach). Postoj  Paríža k riešeniu dlhotrvajúceho konfliktu na Kaukaze analyzuje v komentári pre ruský Fond kultúry V.Prochvatilov

Jeden z autorov návrhu uznesenia, senátor Bruno Retailleau (šéf republikánskej frakcie), uviedol„Iba nezávislosť môže spoľahlivo zaručiť práva a slobody obyvateľov Náhorného Karabachu tvárou v tvár tureckej islamistickej rozpínavosti“.

Arménska početná diaspóra vyvinula na Západe silný tlak na revíziu dohody o prímerí medzi Ruskom, Arménskom a Azerbajdžanom.  Ako uvádza TASS, asi sto arménskych organizácii v Európe sa obrátilo na OBSE s požiadavkou ‘’uskutočniť nové rokovania o urovnaní konfliktu v Náhornom Karabachu a revidovať do hodu uzavretú medzi Ruskom, Arménskom a Azerbajdžanom’’. Arménske komunity v Európe nesúhlasia so zavedeným vzorcom monitorovania prímeria v Náhornom Karabachu a vyhlasujú, že „spolu s ruskými mierovými jednotkami by mali byť nasadení aj stáli pozorovatelia OBSE“.

Oveľa tvrdšie vyhlásenie urobila komunita Arménskej apoštolskej cirkvi v Rakúsku. Jej predstavitelia sa domnievajú, že dohoda dosiahnutá Ruskom, Arménskom a Azerbajdžanom je ‘’nebezpečná nielen pre arménske obyvateľstvo Náhorného Karabachu, ale aj pre Arménsko’’.

Telefonický rozhovor medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom sa uskutočnil hneď po podpise trojstrannej dohody o ukončení bojov v Náhornom Karabachu. Ako  pre tlačovú agentúru Armenpress uviedol tlačový a informačný odbor Kancelárie predsedu vlády Arménska, Macron a Pašinjan zdôraznili, že je „dôležité, aby práca spolupredsedov Minskej skupiny OBSE pokračovala“ a Pašinjan „zdôraznil zásadný význam medzinárodného uznania Republiky Arcach.

Rozhodujúcu úlohu v iniciatíve francúzskych poslancov uznať Náhorný Karabach zohrala aj skutočnosť, že záujmy arménskej diaspóry vo Francúzsku sa zhodou okolností riešili v čase zhoršenia francúzsko-tureckých vzťahov.

Arménska diaspóra   vo Francúzsku viac ako 600 tisíc ľudí. Patrí medzi najvplyvnejšie arménske diaspóry na svete. Arméni si už od počiatku emigrácie vytvárali v hostiteľských krajinách svoje inštitúcie: cirkev, politické strany, verejné a lobistické organizácie. Arménska komunita vydáva vo Francúzsku celý rad periodík, napríklad časopis Nouvelles d’Arménie; v Paríži má rozhlasové stanice ako napríklad AYP FM. Politický život arménskej diaspóry zastupujú vo Francúzsku tri strany: „Hunčak“, „Ramgavar“ a „Dašnak“. Arméni si vo Francúzsku nazhromaždili solídne skúsenosti s lobovaním záujmov Jerevanu a hostiteľskej krajiny.

Macron, ktorý počas 44-dňovej vojny o Karabach neprejavil žiadne zmysluplné iniciatívy, sa bezprostredne po zavedení prímeria stretol s predstaviteľmi arménskej komunity, medzi ktorými bol aj šéf Aznavourovej nadácie Nicolas Aznavour, ktorý je tiež za nezávislosť Republiky Arcach.

Za uznanie Náhorného Karabachu najviac lobuje notoricky známy francúzsky rusofób, jeden z „hrdinov“ ukrajinského Majdanu Bernard-Henri Lévy. 16. novembra  uverejnil  v novinách  Le Point článok, v ktorom vyzval Francúzsko a ďalšie krajiny, aby uznali nezávislosť Arcachu a mestám Stepanakert a Šuša ponúkol štatút „slobodných miest“. Bez ohľadu na to, ako by si Azerbajdžanci a Arméni túto zem rozdelili.

Slobodu Arcachu by mal podľa Bernarda-Henriho Lévyho garantovať medzinárodný vojenský kontingent. Lévy bol spolu s Jacquesom Attalim na čele zoznamu 120 francúzskych intelektuálov  a osobností z oblasti kultúry, ktorí  volali  po ochrane Arménska a Arcachu. Nikomu nie je čudné, že táto výzva zaznela až potom, čo úsilie Ruska zastavilo nepriateľské akcie a ruské mierové sily vstúpili do Karabachu.

Na francúzskych fórach si okamžite  všimli ako za Macronom a Lévym vytŕčajú uši nadnárodnej Európskej únie a USA. V reakcii na správu Bruna Retailleaua, že Senát Francúzskej republiky prerokuje uznesenie o uznaní Republiky Arcach, sa objavili repliky: „Aká tam Francúzska republika? O všetkom rozhoduje Európska únia’’ (Quelle république française? L’UE décide de tout). Ďalší účastník fóra uštipačne poznamenal, že na to, aby sa prijali tak vážne rozhodnutia, je potrebné, aby si Francúzsko získalo skutočnú suverenitu a nezostávalo v zajatí „kolaborantského despotizmu“.

Na iniciatívu Francúzska (francúzskych Arménov) reagovali Azerbajdžan, aj Turecko prekvapivo zdržanlivo. 18. novembra sa v Baku uskutočnila protestná akcia proti ruským mierovým jednotkám v Karabachu. Demonštranti skandovali: „Rusko, odíď, Turecko, zostaň.“  Akciu monitorovali turecké médiá, to je však všetko. Zdržanlivosť Ankary a Baku voči francúzskej iniciatíve je pozoruhodná aj na pozadí faktu, že mlčia aj arménske a azerbajdžanské diaspóry v Ruskej federácii.

Otázka, či sa  vlády v Karabachu bude riešiť v nových krvavých bitkách medzi Turkami (Azerbajdžancami) a Arménmi, alebo prostredníctvom „priateľskej“ dohody o prerozdelení území na Kaukaze medzi dvoma členmi jedného vojenského bloku, Tureckom a Francúzskom, však zostáva otvorená.

 

Autor Vladimír Prochvatilov je expertom Vojenskej akadémie vied Ruskej Federácie

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info