HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER SLOVENSKO

Analytik Mesík: Ak sa premiér nespamätá, čakajú nás štyri mesiace umierania a lockdownov

Juraj Mesík. FOTO TASR - Michal Svítok

Premiér Igor Matovič je, zdá sa, testovaním Slovákom doslova posadnutý. Jediné, čo okrem neho pripúšťa, je lockdown, no jedným dychom dodáva, že ten ale predsa nechce nikto, ani on. Čo nás teda čaká v najbližších mesiacoch, teda pokiaľ nebudeme mať k dispozícii vakcínu? To zatiaľ, žiaľ, nevie nikto.  

Mnohí Slováci okrem ďalších kôl plošných testovaní riešia aj ďalší problém, ktorý sa týka ich školopovinných detí, pretože návrat do školských lavíc by malo byť v súčasnosti už prioritou. Aj tu ale, ako jedinú záchranu ako deti pustiť naspäť do škôl, vidí Igor Matovič testovanie, píše portál parlamentnelisty.sk, ktorý túto tému riešil s analytikom globálnych rizík Jurajom Mesíkom.

Sú už nové testy, ktoré sú lacnejšie, rýchlejšie i presnejšie
Juraj Mesík foto – facebook (@Juraj Mesík)

Premiérov plán pustiť deti do škôl až po ich pretestovaní sa však stretol s vlnou nevôle u mnohých rodičov. Zásadným spôsobom to nepomôže, ale na rozdiel od vecí, ako bolo masové povinné testovanie, to ani neuškodí. Testovať niečo a niekde sa určite bude, pretože vláda potrebuje minúť to kvantum nakúpených testov aby to nevyzeralo, že tých 53 miliónov eur, čo stáli, a o ktoré pripravili naše skapínajúce zdravotníctvo a zaťažili ďalšími dlhmi štátny rozpočet, bolo vyhodených do luftu. Vášeň pre veľkotestovanie túto vládu tak skoro neopustí!“ myslí si Mesík, podľa ktorého sú tu aj nové testy, keďže vedci z Univerzity Palackého práve získali certifikát na nový, lacný, rýchly a údajne presnejší test, ako sú tie „naše“ antigénové za 53 miliónov.

Nespokojnosť niektorých rodičov s testovaním detí je ale problémom, pretože ak sa školák neotestuje, do triedy by ho vpustiť nemali. „Deti prvého stupňa ZŠ do školy chodia tak či tak, takže ak správne rozumiem úvahám vládnucej skupiny, malo by ísť o testy u stredoškolákov a žiakov druhého stupňa ZŠ, prípadne vysokoškolákov. Je však naozaj ťažké orientovať sa v tom chaose, čo v spoločnosti vytvárajú. Už spomenutý test z Univerzity Palackého napríklad vraj pracuje so stermi z nosnej dutiny a nie z nosohltanu,“ pridáva analytik.

Mesík sa obul do Matoviča: Sto vyhodených miliónov za „nosohltanovú spartakiádu“

Kľúč proti masovému zomieraniu nie je v testovaní

Počty nakazených síce po plošnom testovaní síce na chvíľu klesali, teraz ale majú údajne opäť rastúci trend. „Je dobré vedieť, aký je u nás rozsah epidémie, ale dnes je tu už toľko nakazených, že oveľa dôležitejšie je systematicky posilňovať odolnosť obyvateľstva, aby ľudia zbytočne nechoreli a chorých efektívne liečiť, aby zbytočne nezomierali. Virózy máme každý rok a nerobíme pre ne žiadne masové testovacie spartakiády a lockdowny, pretože na ne ľudia bežne nezomierajú. Kľúč k zime 2020/21 bez masového zomierania a rozsiahlych lockdownov nie je v testovaní! Je v profylaxii a v efektívnej a lacnej ambulantnej a nemocničnej liečbe. Kľúčové sú vysoké dávky vitamínu D, zinok, vitamín C, fortifikácia potravín, včasná ambulantná liečba podľa McCullogha a spol. a nemocničná liečba podľa protokolu MATH +. To všetko mala vláda zaviesť už koncom leta, pretože všetko bolo už vtedy známe!“ vysvetľuje Mesík.

„Pozrime sa na graf, kde je dnes Nórsko, Fínsko, či Estónsko, a kam doviedol amaterizmus vlády Slovensko: Od 1. 10. pribudlo v Nórsku 42 obetí COVID-19, vo Fínsku 44. Na Slovensku oficiálne 701, ale reálne o dosť viac. V piatok len tak nenápadne utrúsil minister zdravotníctva číslo 1034 plus 122 na pľúcnej ventilácii! Stovky a stovky ľudí mohli ešte roky žiť, ale zbytočne zomreli. A preboha, už prestaňme blúzniť o nízkej hustote obyvateľstva v Nórsku či Fínsku. lebo obe tieto krajiny sú viac urbanizované ako Slovensko. Navyše, ich obyvatelia patria medzi najdlhšie žijúcich na svete. Žijú o päť rokov dlhšie ako Slováci, takže tam majú oveľa viac seniorov ako my! A nezomierajú… A ani neusporadúvajú špajdľové spartakiády za 100 miliónov eur,“ skonštatoval analytik na margo porovnania Slovenska a severských krajín Európy.

Šokujúce: Životy mnohých Slovákov s COVID-19 by zachránili lacné lieky, tvrdí Juraj Mesík

Vírus dokonale pozná oslabené organizmy ľudí
Úspech Severanov a fiasko Slovákov. Graf úmrtí na COVID-19

 

Na dvere nám už klopú Vianoce, pred ktorými premiér Matovič Slovákom stále prízvukuje, že buď pôjdu na hromadné testovania, alebo ich čaká lockdown. „Tu nejde len o Vianoce! Pokiaľ sa tento premiér a vláda, ktorú zostavil, konečne nespamätá, nezačne robiť masívnu profylaxiu a nedovolia slovenským lekárom liečiť COVID-19 včas a účinne, a nie neúčinným remdezivirom po 2100 eur za balenie, potom sú pred Slovenskom najmenej štyri mesiace umierania, lockdownov, hore-dole zatváraných škôl, podnikov a hraníc a tiež nepretržitých stresov. Najmenej celú zimu až do začiatku jari! Vírus nepozná ani nedeľu, ani Vianoce, ani Nový rok, ale dokonale pozná imunitne oslabené organizmy ľudí s nízkou hladinou vitamínu D či zinku,“ vysvetľuje ďalej Mesík, podľa ktorého sú kľúčové dávky vitamínu D denne u dospelých, zinok, vitamín C, fortifikácia potravín, včasná ambulantná liečba podľa McCullogha a spol. či nemocničná liečba podľa protokolu MATH +. “Celé je to otázka mizerných pár miliónov eur, teda zlomku vládou premrhaných peňazí,“ dodáva.

Podľa Mesíka je len nekonečné testovanie a zbožné čakanie na vakcínu do jari rozsudkom smrti nad desiatkami občanov Slovenska denne. „Do jari môže ísť o tisícky ľudských životov! Môžu byť medzi nimi vaši rodičia, starí rodičia či priatelia a blízki. Nie som právnik, ale som presvedčený, že kľúčovú zodpovednosť za väčšinu doterajších aj budúcich obetí nesú konkrétni členovia slovenskej vlády a štátneho aparátu. Netvrdím, že bolo a je možné zachrániť každého, ale čísla z Fínska, Nórska, Dánska, Estónska dokazujú, že veľkú väčšinu áno. V Nórsku od 1. 10. do 26.11. pribudlo 42 obetí. Vo Fínsku 44. A na Slovensku? Šestnásťkrát viac, až 701! Ak chcete, môžete veriť tomu, že Nóri a Fíni falšujú čísla viac ako Slováci, lebo už som počul aj taký nezmysel!“ vraví ďalej analytik.

Následky pandémie budú obrovské, vláda pri narábaní s peniazmi z EÚ zlyháva, tvrdí analytik

Miesto testovania a lockdownu sú aj iné alternatívy

Ako to teda napokon môže dopadnúť s opätovným otváraním škôl u nás? „Tie je potrebné otvoriť, ale nie tak bezhlavo a hlúpo, ako to urobila vláda v septembri! Dnešná epidemická situácia je oveľa-oveľa horšia, ako bola koncom leta, takže treba byť podstatne opatrnejší. Napriek tomu je ale otvorenie aspoň stredných škôl dôležité, pretože tie umožňujú dospievajúcim chlapcom a dievčatám komunikovať s dospelými ľuďmi, profesorkami a profesormi, a osobnostne tak dozrievať,“ myslí si Mesík, ktorý podporuje otvorenie do Vianoc aspoň stredných škôl, na čo má aj niekoľko nápadov, aj zo zahraničia. „Už v máji uverejnili izraelskí matematici model kontroly epidémie pomocou režimu „päť dní pracovisko – deväť dní práca z domu“. Pokiaľ sa počas tých piatich dni na pracovisku niekto nakazí, počas nasledovných deviatich dní doma u neho infekcia prebehne, či už bez prejavov, alebo s chorobou, ale nákazu ďalej nešíri. Pokiaľ je v pondelok ďalšieho cyklu zdravý, môže ísť bezpečne do práce. Toto by mohlo fungovať nielen na pracovisku, ale aj v škole. Väčšina študentov by takýto režim zvládala bez vážnejších problémov a súčasne by neboli dlhodobo vyradení zo sociálnych kontaktov. Za týždeň v škole by si stihli dobrať to, čomu počas týždňa doma povedzme nerozumeli a žili by normálny život s inými ľuďmi,“ predstavil Mesík jeden z návrhov.

„Ďalším je „fázový posun“, teda že polovica študentov a pedagógov by bola prítomná v škole párny, druhá v nepárny týždeň. Možné je aj to, že výuka polovice tried by sa začínala tak, ako to majú na škole zaužívané, ale druhá polovica o hodinu skôr alebo neskôr, takže v autobusoch MHD by v konkrétny čas bola zhruba štvrtina počtu študentov oproti tomu kvantu, ktoré sa v nich telo na telo tlačilo v septembri. Že je to zložitejšia ako nahnať do školy naraz všetkých? No áno, je, ale s trochou logického uvažovania to je zvládnuteľné. No a okrem toho aj profylaxia, teda minimálne poriadne dávky vitamínu D (teda niekoľkotisíc IU denne), zinku a Céčka. U starších profesoriek a profesorov radšej viac. A triviality ako sú rúška, hygiena, vetranie samozrejme platia ďalej,“ skonštatoval podľa portálu parlamentnelisty.sk na záver analytik globálnych rizík Juraj Mesík.

Ak sa vláda nespamätá, počet obetí epidémie bude narastať – Juraj Mesík

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info