Minulý mesiac ministerstvo zahraničia USA pristúpilo k možnému uvaleniu ekonomických sankcií na investorov a rozšírilo existujúce sankcie na projekt Nord Stream2. Nové opatrenia mali byť „jasným varovaním pre spoločnosti“, že „pomoc a podpora ruských projektov so škodlivým vplyvom na USA“ nebudú tolerované.
Hrozby zo strany Washingtonu sa dočkali rýchleho odsúdenia od európskych lídrov, ktorí to označili za zásah do zvrchovaného práva stanovovať svoju energetickú politiku, avšak môžu vyvinúť tlak na niektoré európske energetické spoločnosti, vrátane spoločnosti Royal Dutch Shell, ktoré plynovod podporujú.
Projekt je dokončený na 94 percent. Aj keď sú podporovatelia presvedčení, že bude hotový, hrozba sankcií ukázala, že nie jasné, kedy k tomu dôjde.
Plynovod, ktorý stavia spoločnosť vlastnená ruským plynárenským gigantom Gazprom, sa vo Washingtone stala predmetom osobitného záujmu, pretože by sa ruské dodávky energie do Európy mohli prejaviť v prevahe politického vplyvu Moskvy. Takéto obavy nie sú nové, keďže zemný plyn zo Sovietskeho zväzu a po jeho zániku z Ruska bol celé desaťročia kľúčovým faktorom pre pohon európskeho hospodárstva.
USA disponujú obrovskými zásobami bridlicového plynu, ktorý chcú exportovať aj do Európy. Existuje preto rozsiahle podozrenie, že Washington možno využíva geopolitické záujmy na podporu amerického vývozu skvapalneného zemného plynu. "Chceme, aby nakupovali od nás, nie od Rusov," opísal politiku Washingtonu Robert McNally, prezident spoločnosti Rapidan Energy Group, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu.
Senátor Ted Cruz, republikán za štát Texas, ktorý je kľúčovým vývozcom palív, podporuje prijatie ešte prísnejších sankcií a označil plynovod za „kritickú hrozbu pre národnú bezpečnosť Ameriky“.
Niektorí analytici tvrdia, že USA by teraz mohli sankcie zacieliť na päť európskych spoločností, ktoré poskytujú finančné krytie až polovice nákladov na Nord Stream 2 v výške 9.5 miliárd eur. Okrem Shell, najväčšej európskej ropnej spoločnosti, sú to nemecký Uniper, rakúska energetická spoločnosť OMV, Engie, francúzska energetická firma a Wintershall Dea, nemecká ropná spoločnosť. Na druhej strane, keďže je projekt do značnej miery dokončený a hlavné finančné záväzky už boli zrealizované, analytici tvrdia, že sa tieto spoločností už nemusia obávať.
Napriek tomu sú európski predstavitelia znepokojení zasahovaním Washingtonu do európskych záležitostí. „Americká administratíva nerešpektuje právo a zvrchovanosť Európy, aby sama rozhodovala o tom, kde a ako budeme čerpať energiu,“ uviedol nemecký minister zahraničia Heiko Maas. Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell uviedol, že je „hlboko znepokojený rastúcim využívaním sankcií alebo hrozbou sankcií zo strany Spojených štátov proti európskym spoločnostiam a záujmom.“
Zatiaľ čo krajiny ako Nemecko a Francúzsko majú tendenciu vyhýbať sa obavám z prílišnej závislosti na ruskej energii, iné krajiny, ako napríklad Poľsko a Litva, vybudovali vlastné zariadenia na skvapalnený zemný plyn, aby zabezpečili energetickú nezávislosť od Ruska. Budovanie takýchto zariadení skúma aj Nemecko, ktoré je najväčšou európskou ekonomikou, hoci analytici tvrdia, že susedné krajiny majú dostatok kapacít, ktoré môže Nemecko využiť. Výstavba zariadenia Nord Stream 2, ktoré zhruba zdvojnásobí množstvo plynu, ktoré môže Rusko dodávať priamo do Nemecka potrubím, napredovalo až do decembra, keď hrozba amerických sankcií voči dodávateľom viedla švajčiarsko-holandskú spoločnosť Allseas k stiahnutiu technológie na kladenie potrubia. Z trasy dlhej 1200 km chýba dokončiť asi 80 km.
Nemecko už prijíma ruský plyn cez existujúci plynovod, ktorý bol dokončený v roku 2012.Spoločnosť Gazprom pracuje na pláne na dokončenie zostávajúcich prác, ktoré sú väčšinou v dánskych vodách, vlastnými plavidlami. Dánska agentúra v lete uviedla, že spoločnosti umožní pokračovať vo výstavbe s inými plavidlami. USA lobovali aj u dánskeho ministra zahraničia Jeppe Kofoda, no ten vylúčil blokovanie plynovodu. „Plynovod vedie cez dánsku ekonomickú zónu a tu platia medzinárodné pravidlá, ktoré musíme dodržiavať,“ uviedol podľa agentúry Bloomberg News minister Kofod.
Väčšina analytikov očakáva, že plynovod bude dokončený. Umožnil by, aby sa dodávky plynu do Európy do značnej miery vyhli prechodu cez Ukrajinu, čo je dlhodobý cieľ Gazpromu, aj keď sa ruská spoločnosť koncom minulého roka dohodla na pokračovaní prepravy značného množstva paliva cez Ukrajinu ešte na ďalších päť rokov. V týchto súvislostiach treba vnímať aj stále nové dôvody na prijímanie protiruských sankcií. Najnovšie EU zaviedla sankcie voči šiestim Rusom, ktorých označil Brusel za zodpovedných za otrávenie Alexeja Navaľného bez akýchkoľvek dôkazov. Nemecko ani na opakovanú žiadosť Moskvy nepredložilo nijaké dôkazy, nijaké fakty, nijaké indície, ktoré by zdôvodňovali takéto kroky.
