Už dva mesiace Bielorusi každú nedeľu demonštrujú, často v počte až 200 000 zúčastnených, proti prezidentským voľbám z 9. augusta. Tie prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi priniesli drvivé, aj keď veľmi pochybné víťazstvo.
Bielorusi si
želajú ukončiť Lukašenkovu 26-ročnú vládu autoritárstva v sovietskom štýle neslobodnými voľbami, cenzurovanými médiami a rozsiahlym potlačovaním politického disentu. USA aj EÚ
označili nedávne voľby za neslobodné a nespravodlivé.
Lukašenkov hlavný vyzývateľ, Svetlana Cichanovská, ktorá dostala iba 10% hlasov, bola zadržaná po napadnútí výsledky volieb a
utiekla do Litvy. Povedala, že je pripravená slúžiť ako dočasný "vodca národa" a presadiť nové slobodné a spravodlivé voľby. Za týmto účelom spolu s ďalšími členmi opozície
vytvorila opozičnú radu, čo
viedlo prokuratúru k začatiu trestného konania proti rade s tvrdením, že bola založená ako nezákonný pokus o prevzatie moci.
Od vzniku rady v polovici augusta bola väčšina jej vodcov zadržaná, niekoľko z nich bolo
unesených a potom vykázaných z krajiny. Jeden z posledných slobodných členov rady Maxim Znak bol maskovanými mužmi 9. septembra
odtiahnutý z kancelárie, zadržaní a obvinení z „podnecovania k narušeniu národnej bezpečnosti“.
Cichanovská dala jasne najavo, že protesty sa týkajú slobodných volieb a ukončenia Lukašenkovho režimu - nie spojenia s Ruskom alebo Západom. „Revolúcia v Bielorusku nie je geopolitickou revolúciou,“
uviedla . "Nie je to proruská ani protiruská revolúcia. Nie je to ani protieurópska či proeurópska revolúcia. Je to demokratická revolúcia."
Lukašenko, ktorý sa drží moci, však protesty označil za „cudzie zasahovanie“. Toto tvrdenie slúži ako zámienka na potlačenie protestov a na zabezpečenie podpory Ruska. "Jednotky NATO sú pred našimi bránami. Litva, Lotyšsko, Poľsko a naša bratská Ukrajina nám nariaďujú usporiadať nové voľby,"
uviedol Lukašenko. Tvrdí tiež, že NATO má voči krajine agresívne sklony: „Chcú zvrhnúť túto vládu a nahradiť ju inou, ktorá by požiadala cudziu krajinu o vyslanie vojakov na podporu,“
uviedol koncom augusta.
"NATO v tomto regióne nebuduje nové pozície,"
povedal hovorca NATO Oana Lungescu v reakcii na obvinenia. "Mnohonárodnostná prítomnosť NATO vo východnej časti Aliancie nie je hrozbou pre žiadnu krajinu. Je prísne obranná, primeraná a je navrhnutá tak, aby predchádzala konfliktom a chránila mier."
Lukašenko mimoriadne tvrdo zakročil proti demonštráciám. Od konania volieb bolo
podľa vedúceho strediska pre ľudské práva Viasna Aleša Bialiatskeho zadržaných viac ako 10 000 ľudí a najmenej 244 osôb bolo obvinených z trestných vecí súvisiacich s protestmi. Počas protestov, len v nedeľu 4. októbra,
bolo zadržaných asi 250 demonštrantov v Minsku a ďalších mestách Bieloruska vrátane Brestu, Salihorsku, Mahilioja, Babrujsku a Hrodne, kde bezpečnostné sily opäť použili vodné delá na rozptýlenie pokojných demonštrantov.
Polícia údajne zadržiava demonštrantov vo väzbe a existujú správy o rozsiahlom mučení. Podľa
správy organizácie Human Rights Watch z 15. septembra: "Obete popísali bitie, dlhotrvajúce stresové polohy, úrazy elektrickým prúdom a najmenej v jednom prípade znásilnenie. Mali vážne zranenia vrátane zlomenín kostí, popraskaných zubov, poranení kože, elektrických popálenín a ľahkých traumatických poranení mozgu."
"Niektorí utrpeli poškodenie obličiek. Šesť z opýtaných osôb bolo hospitalizovaných na jeden až päť dní. Polícia väznila zadržaných niekoľko dní, často v izolácii v nehygienických podmienkach". Lukašenko navyše
zatvoril viac ako 20 spravodajských webov.
USA, EÚ a Kanada uvalili na bieloruské vysoké osobnosti, ktoré sa podieľajú na potláčaní protestov a volebných podvodoch sankcie, ako napríklad zákaz cestovania a zmrazenie majetku. EÚ
uvalila sankcie „na 40 osôb označených za zodpovedné za represie a zastrašovanie proti pokojným demonštrantom, členom opozície a novinárom“, zatiaľ čo USA sankcionujú osem vysokých osobností Lukašenkovej vlády vrátane ministra vnútra Jurija Khadzymurataviča Kareaua.
USA už
uvalili sankcie na Lukašenka v roku 2006, zakázali mu vstup do USA a zmrazili všetok majetok, ktorý tam mal. Je však otázne, či budú mať nové sankcie nejaký vplyv na vedenie, ktoré je tak odkázané na Rusko. „Osobné sankcie nemenia situáciu na mieste,“
uviedol pre Politico Artyom Shraibman, politický analytik so sídlom v Minsku . "Jednotlivcom na zozname nezáleží na tom, aby boli na zozname. Naopak, považujú to za čestnú medailu."
Ruský prezident Vladimir Putin všeobecne naznačil, že je pripravený podporiť Lukašenka - vrátane
poskytnutia pôžičky vo výške 1,5 miliardy dolárov. Uviedol však, že masové protesty musia vyriešiť Bielorusi. „Žiadame samotných Bielorusov ..., aby túto situáciu vyriešili pokojne a prostredníctvom dialógu,“
uviedol Putin. Uznal však, že Rusko bude pripravené pomôcť Bielorusku vojensky, ak by sa situácia vymkla „spod kontroly“.
Bieloruská opozícia sa medzitým obracia aj na Putina: „Je mi ľúto, že ste sa rozhodli viesť dialóg s uzurpátorom a nie s bieloruským ľudom,“
vyhlásila Cichanovská po septembrovom Putinovom stretnutí s Lukašenkom v Soči.
Bielorusko, ktoré slúži ako dôležitá tranzitná trasa pre ruskú ropu a plyn do Európy a ako nárazník s NATO, tvorí významnú súčasť ruskej záujmovej sféry. Putin už roky presadzuje čoraz užšiu „integráciu“ s Bieloruskom. Ešte v decembri 2019
vypukli v Bielorusku
protesty proti tomu, čo Bielorusi vnímali ako ruský tlak na bližšiu integráciu Bieloruska s Ruskom.
Na jednej strane Putin, samozrejme, bude Lukašenka naďalej podporovať, pokiaľ to bude v jeho záujme. Má malý záujem o odcudzenie Bielorusov, ktorí sú tradične naklonení Rusku. Laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexievičová, posledná členka opozičnej rady, ktorá nebola zadržaná a stále je v Bielorusku,
uviedla: „Bielorusi vždy považovali Rusov za svojich bratov, ale ak sa Rusko bude držať svojej súčasnej politiky, už to tak nebude.“
Na druhej strane je však prakticky nepredstaviteľné, že by Putin podporoval opozíciu bojujúcu za slobodné voľby, aj keby predstavila kandidáta na prezidenta mimoriadne priateľného pre Rusko. Povolenie demokratickej revolúcie v Bielorusku by vyslalo zlý signál Rusom, ktorí sa túžia zbaviť Putinovej autoritatívnej vlády. Rusko
podľa ruského ministerstva vnútra v skutočnosti nedávno zaradilo Cichanovskú na svoj zoznam hľadaných osôb za „obvinenie z trestného činu“.
Je oveľa pravdepodobnejšie, že Putin využije Lukašenkovu značne oslabenú pozíciu. Teraz, keď je na Lukašenka vyvíjaný medzinárodný i domáci tlak, je úplne závislý od Putina. Ten pravdepodobne naplno využije túto pozíciu tým, že svoju pomoc a podporu podmieni Lukašenkovým prijatím ďalšej „integrácie“ s Ruskom. To by v konečnom dôsledku mohlo viesť k „mäkkému“ prevzatiu moci Putinom - nebude potrebná vojenská invázia - a Putin by mohol konečne dosiahnuť úzku „integráciu“ Bieloruska - „sociálne a ekonomicky sa
zblížiť “, čo Putin zamýšľal už predtým.
Judith Bergmanová, publicistka, právnička a politická analytička, je významnou vedeckou pracovníčkou v Gatestone Institute.
