Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov. Za európskym priemerom Slovensko zaostáva, nakoľko náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12 %.

"Čím viac nám každý mesiac ukroja potraviny z našich rodinných rozpočtov, tým menej finančných prostriedkov nám zostáva na iné tovary a služby," informovala vo svojej analýze, ktorá vychádzala z údajov Štatistického úradu SR, Eurostatu a prepočtov Wood & Company analytička Eva Sadovská.

Počas prvého polroka 2020 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 4,0 %. V júli však tempo ich medziročného zdražovania spomalilo k 2 %, v auguste dokonca na 1 %. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR si Slováci v septembri 2020 za potraviny a nealkoholické nápoje priplatili iba o 0,1 % viac ako vlani, čo znamená, že cenovky na potravinách boli porovnateľné ako pred rokom.



V roku 2019 boli ceny potravín a nealkoholických nápojov na Slovensku deviate najnižšie v rámci EÚ. Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpia Slováci potraviny v priemere lacnejšie ako na Slovensku.

"Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre vyše 12 % slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, nakoľko v únii si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť 7 % domácností," doplnila Eva Sadovská.