fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Pokus s Rómami zatiaľ primátorovi Dobšinej vychádza. Dal im byty, teraz chce aj prácu

Na snímke žena perie vo vodnej nádrži oblečenie v rómskej osade v Dobšinej 12. apríla 2017. / TASR - Oliver Ondráš

V Dobšinej, meste s asi 5000 obyvateľmi, z toho približne 3000 Rómami, to nie je pre život žiadna idyla. V posledných rokoch sa tam ale život výrazne zlepšil, píše Denník N.

Asi 700 Rómov žilo na okraji mesta v industriálnom areáli bývalej fabriky na azbest. Stálo tam 74 chatrčí a jeden starý panelák, postavený ešte v minulom režime. Rómovia pili vodu z potoka, ktorý tiekol pomedzi splašky a odpadky.

Zbúrali Rómom chatrče

Po príchode nového primátora Jána Slováka v roku 2014 ale postupne všetky chatrče zrovnali so zemou. Nie, všetkých Rómov nevyhnali a ich čierne stavby jednoducho zbúrali ale naopak, celú osadu naraz presťahovali do nových bytov.

Ľudia z najväčšej chudoby tak dnes žijú trochu lepšie ako v časoch, keď mali v jednej chatrči priestor asi ako polovica priemernej izby, kde bola piecka a jedna posteľ, na ktorej spalo aj šesť ľudí. Deti chodili do školy aj neumyté, pretože cez noc im voda zamrzla. Čo však spravil primátor ako prvé? Na úrade zamestnal profesionálneho vajdu. Výberové konanie bolo vyhlásené s oficiálnym názvom „styk s rómskom komunitou.“

„Vajda“ nikdy nebol Rómom

Víťazom sa napokon stal Marián Bubenčík, ktorému dnes už nikto nepovie inak ako vajda. Spolu s primátorom sa pustili do projektu, v ktorom zbúrali všetkých 74 chatrčí a obyvateľov z nich presťahovali do nájomných bytov. Dnes si môžu povedať, že v Dobšinej nestojí ani jedna nelegálna stavba.

Fico označil Matoviča za „premiéra Rómov“

Zaujímavé ale je, že „vajda“ Bubenčík síce pochádza z Dobšinej, no v rómskej osade predtým nikdy poriadne nebol. Pätnásť rokov pracoval v bani a po jej zatvorení chcel s rodinou odísť do Anglicka, kde žijú jeho dve sestry. Práve od nich často počúval príbehy o tom, ako dobre sa Rómovia v Anglicku majú.

„Keby neprišla tá ponuka z mestského úradu, určite by som odišiel,“ prezradil Bubenčík Denníku N, ktorý až keď prvýkrát navštívil rómske rodiny v osade si uvedomil, že titul vajda si bude musieť zaslúžiť.

Rómov bolo treba presvedčiť

Nový „vajda“ sa teda pustil do práce. Spolu s mestským úradom zohnal materiál a Rómovia si svojpomocne postavili mostík. Neskôr vybral dve miestne ženy, ktoré ráno zhromaždili všetky deti a v sprievode s nimi išli do školy. O dva roky ale Rómom oznámil, že im zbúrajú všetky domy a postavia bytovku, v ktorej si za byty budú platiť!

Policajti museli zasahovať voči päťdesiatke Rómov (VIDEO)

Aby pochopili, aké výhody z toho budú mať, na ukážku ich zobral aj k sebe domov. Presviedčal ich, že musia zabezpečiť nový a lepší život aspoň pre svoje deti. Medzitým primátor odborníkom povedal: „Chcem postaviť sto sociálnych bytov!“ Tí len neveriacky krútili hlavami, pretože existuje veľa príkladov, keď hromadné vysťahovanie Rómov rovno z ich chatrčí do celkom nových bytov nefungovalo, pretože tí svoje nové byty doslova zdevastovali.

Paneláky stavali s Rómami

V Dobšinej skúsili túto riskantnejšiu cestu a osadu zrovnali so zemou. V dvoch bytovkách postavili 102 bytov a presťahovali tam približne sedemsto Rómov. I keď panelák teraz nevyzerá najkrajšie a bývanie sprevádzajú problémy, príbeh Dobšinej sa ukazuje ako pozitívny príklad. Paneláky totiž mesto stavalo spolu s Rómami.

A navyše, domáci majú podporu, v meste už sedem rokov pracujú dve učiteľky s rómskymi ženami a dievčatami, sú známe ako učiteľky z Dobšinej. Paneláky v Dobšinej dokončili v novembri 2018, lebo „vajda“ Bubenčík chcel, aby obyvatelia strávili Vianoce už v dôstojnom bývaní.

Voda aj elektrina na kredit

Rómovia v bytoch platia nájomné spolu asi 150 eur, z toho 50 eur je za kúrenie v spoločnej kotolni. Ďalších 20 eur je nájomné, z ktorého mesto spláca úver od Štátneho fondu rozvoja bývania. Ďalších 20 eur je na fond opráv, keď sa rozbijú dvere či poškodia spoločné priestory.

Opatrenia vlády sú podľa Únie Rómov prehnané a Matovič len šíri poplašné správy

Ďalších 40 eur rodinu stojí elektrina a asi 10 až 15 eur voda. V panelákoch majú obyvatelia vodu predplatenú na kredit. Kartu si nabijú u vajdu, potom si ju priložia k vodomeru a z kohútikov im tečie voda dovtedy, kým sa im kredit neminie. Ak sa tak stane, čakajú na vodu až do výplaty.

„Dôležité však je, že sa nevypne voda všetkým,“ zdôrazňuje Bubenčík pre Denník N. Podobne v bytovke funguje aj elektrina. Navyše, v nájomnej zmluve majú priamo stanovené, že za porušenie nočného kľudu, poškodenie majetku, či nezaplatenie nájomného môže byť zmluva rozviazaná.

Na rade je sociálny podnik

Niekoľkokrát sa stalo, že „vajda“ musel problémovú rodinu vyhodiť, ba že si vedľa bytovky začali Rómovia stavať chatrč. Bez milosti prišiel bager a hneď ju zbúral. Primátor Ján Slovák už dlho plánuje zriadenie sociálneho podniku, ktorý by sa mal rozbehnúť ešte tento rok.

Hovorí, že Rómom v obci musí pomôcť, lebo sú to jej obyvatelia a kvalita ich života ovplyvňuje všetkých, hoci urobiť niečo pre túto komunitu je veľmi nepopulárne. Ako sa ale zatiaľ ukazuje, jeho snaha, spolu s „vajdom“, prináša prvé, hoci pozvoľné úspechy.

Za nakazených Rómov môže Pellegriniho vláda, tvrdí Matovič

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info