fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Slogan Siliconovej mafie: „všetko je biznis“ (Valentín Katasonov)

veľká štvorka social media big four
Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár Valentina Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Google sa zaoberá špionážou na žiadosť FBI, NSA a ďalších amerických úradov

Kto by nepoznal okrídlenú frázu: „Nič osobné, je to len obchod“ (mimochodom patrí Al Caponemu). Dnes je táto fráza sloganom Silikónovej mafie – amerických IT korporácií Apple, Amazon, Facebook, Alphabet (Google), Microsoft, so sídlom v Silicon Valley v Kalifornii. A v tom, že popredné americké IT korporácie porovnávajú s organizovanou zločineckou skupinou nie je nijaké preháňanie.

Existuje veľa príkladov, ako tieto korporácie porušujú zákony. Niekedy sa takéto incidenty dostanú na súd alebo na verejné vyšetrovanie. Posledným príkladom je verejné vypočutie šéfov „veľkej štvorky“ v americkom Kongrese koncom júla 2020 – Amazon, Apple, Google  a  Facebook. Vypočutia sa konali v podvýbore pre protimonopolnú politiku Snemovne reprezentantov USA. Dôvodom konania boli fakty o zjavnom porušení americkej protimonopolnej legislatívy IT korporáciami, čo podľa mienky kongresmanov ohrozuje záujmy amerických občanov a ekonomicky aj politicky oslabuje krajinu. 

O týchto vypočutiach, ktoré sa konali 29. júla, vám poviem v jednom z nasledujúcich článkov, ale teraz by som chcel upriamiť vašu pozornosť na to, že americké IT korporácie porušujú zákony nielen Spojených štátov, ale aj iných krajín. Podstata týchto porušení je v tom, že po získaní prístupu k stovkám miliónom, miliardám ľudí prostredníctvom elektronických služieb, začnínajú prijatú informáciu cielene zhromažďovať, spracovávať a ukladať. A využívajú ju v troch hlavných oblastiach:

  1. za účelom rozvoja a rozšírenia vlastného podnikania;
  2. za účelom predaja informácie iným spoločnostiam;
  3. za účelom postúpenia informácií bezpečnostným zložkám a tajným službám.

Prvé dva smery sú zamerané na zvýšenie ziskov. Tretia oblasť nemá priamy komerčný účinok, ale poskytuje americkým IT korporáciám vládnu podporu (najmä hlbokému štátu).

Kto vládne Amerike? Biely dom alebo Silicon Valley? (Valentin Katasonov)

Sociálne siete ako agenti v službách mocnosti

Aktívna spolupráca IT korporácií so štátom v Spojených štátoch sa začala po 11. septembri 2001, keď bol prijatý zákon v boji proti terorizmu (Patriot  Act). Vtedy bol zavedený zjednodušený postup pre prístup amerických štátnych ministerstiev a organizácií k osobným dôverným informáciám z databáz IT korporácií. FBI, CIA a iné spravodajské služby získali takýto prístup bez súdneho príkazu na základe písomnej žiadosti. Viacerí americkí politici a verejní činitelia sa pokúsili spochybniť túto inováciu, ktorá porušovala práva občana zakotvené v Ústave USA, ale pre americkú vládnu moc táto ústava už dávno nepredstavuje zákon.

10 rokov po 11. septembri sa počet žiadostí o dôverné informácie na amerických a neamerických občanov od príslušných amerických orgánov začal merať každý mesiac v tisícoch. Takže, vládne úrady v prvej polovici roku 2011 zaslali spoločnosti Google 5 950 žiadostí o 11 057 používateľoch. Spoločnosť postúpila požadované údaje v 93% prípadoch.

Pod vlajkou „spoločného boja proti medzinárodnému terorizmu“ povolil Washington podávať žiadosti na americké IT korporácie aj iným štátom, vrátane Ruskej federácie. V prvom polroku 2011 postúpilo z Ruska 42 žiadostí o údajoch 47 používateľov. Ani jednej z nich nevyhoveli. A tu sú údaje o žiadostiach za celý rok 2015 adresovaných Googlu. Americké štátne orgány predložili 12 523 žiadostí, týkajúcich sa dôverných údajov 27 157 účtov, pričom na 79% z nich dostali uspokojivú odpoveď. Ruské orgány poslali iba 257 žiadostí týkajúcich sa 433 používateľov, ale iba na 7% žiadostí dostali pozitívny výsledok. Skoro ako v jednosmernej ulici.

O informačnom supermonopole v USA (Valentin Katasonov)

Google ako špionážna agentúra

V mnohých prípadoch sa vzťahy medzi americkými IT korporáciami a príslušnými orgánmi USA neobmedzujú len na jednorázové postúpenie informácie. Na žiadosť (alebo požiadavku) amerických štátnych orgánov môže IT korporácia objekt neptretržite a na neobmedzene dlhé obdobie monitorovať. V liste-požadujúcom jednorázové získanie informácie zvyčajne býva pripomienka, že blokovať účet objektu nie je potrebné, treba pokračovať v monitorovaní.

V britskej tlači sa začiatkom roku 2015 objavila informácia, že vedenie WikiLeaks oslovilo  spoločnosť Google so žiadosťou, aby vysvetlili dlhodobé postupovanie informácií o osobnej korešpondencii niektorých zamestnancov web stránky v prospech FBI. Podľa dostupných údajov boli informácie o troch zamestnancoch zasielané v priebehu troch rokov. Šéf WikiLeaks Julian Assange na jeseň roku 2014 vyhlásil, že Google sa na žiadosť FBI, NSA a ďalších amerických úradov zaoberá špionážou.

Do roku 2013 sa Google a ďalšie americké IT korporácie zaviazali, že budú v prísnom utajení zachovávať fakty o žiadostiach spravodajských služieb USA, týkajúce sa informácií o občanoch a fakty o ich neustálom sledovaní na žiadosť týchto služieb. Niektoré otvorené informácie sa začali objavovať až v okamihu, keď sa začali vyskytovať neplánované úniky informácií.

V roku 2016 sa stali známe fakty o prepojení korporácie Google s vládou USA, vedením Európskej únie a vládami členských štátov EÚ. Informácie uverejnila organizácia Campaign for Accountability (CfA). V správe CfA sa uvádzajú prekvapujúce fakty o lobistických aktivitách Googlu. 

Najväčšie sociálne siete vstúpili do vojny s Trumpom (Valentin Katasonov)

Za éry prezidenta Baracka Obamu, t. j. od januára 2009 do 31. októbra 2015 navštívili lobisti Googlu Biely dom viac ako 427-krát. Zároveň bolo zaznamenaných 21 stretnutí s prezidentom Obamom za zatvorenými dverami a veľmi obmedzeným okruhom účastníkov.

Za všetkým hľadaj lobbing

A tu sú novšie údaje o lobizme amerických IT korporácií. Google, Amazon, Facebook a Apple celkove minuli 54,5 milióna dolárov na presadzovanie svojich záujmov vo Washingtone za posledných dvanásť mesiacov (od polovice roku 2019 do polovice roku 2020), čo je o 35 percent viac v porovnaní s rokom 2015 a takmer o 500 percent viac v porovnaní s rokom 2010.

V roku 2011 Európska komisia obvinila korporáciu zo zneužívania svojho dominantného postavenia na európskom trhu. Napríklad, podiel vyhľadávača Google na trhu online-vyhľadávania EÚ sa priblížil k 90%. Taktiež európske spoločnosti, vyvíjajúce mobilné aplikácie, z nejakého dôvodu používali takmer výlučne systém Android, ktorý je vo vlastníctve spoločnosti Google. Aby odvrátili obvinenia EÚ, spoločnosť sa vydala cestou kupovania európskych úradníkov, ktorých zamestnávajú na dobre platených pozíciách. 

V roku 2011 si spoločnosť najala 18 európskych úradníkov – čo je viac ako dvojnásobný počet než v roku 2010 a viac ako trojnásobný počet než v ktoromkoľvek roku od začiatku storočia. Ako sa uvádza v štúdii CfA, osobitnú pozornosť v Európe venoval Google Veľkej Británii. Od roku 2005 zverbovali najmenej 26 britských úradníkov. V Spojenom kráľovstve korporácia najala zamestnancov najmenej zo 17 rezortov, vrátane ministerstva zahraničných vecí, ministerstva vnútra, školstva, dopravy, z úradu predsedu vlády a ministerstva financii. Zverbovaní úradníci pomáhali spoločnosti nielen odrážať útoky protimonopolných služieb, ale aj uzatvárať nové zmluvy na európskom trhu. 

O parazitujúcej Amerike (Valentin Katasonov)

Ako sa uvádza v správe CfA, spoločnosť Google si najímala členov Európskeho parlamentu, zástupcov NATO, poľského ministerstva hospodárstva, litovského ministerstva zahraničných vecí, španielskeho ministerstva spravodlivosti a ďalších. Päť zo ‘’zverbovaných’’ ľudí prešlo celým cyklom – najprv odišli z vlády do Googlu, a potom sa opäť vrátili do štátnych štruktúr.

Proces zbližovania príslušných amerických orgánov a IT spoločností pokračoval v roku 2018, keď v Spojených štátoch prešiel tzv. cloudový zákon (CLOUD Act). Jeho úplne znenie je Clarifying Lawful Overseas Use of Data Act, „zákon, objasňujúci zákonné využívanie dát v zahraničí’’. CLOUD Act zákonne umožňuje americkým orgánom činným v trestnom konaní na základe súdneho príkazu získavať od amerických IT korporácií údaje občanov USA, ktoré sú u nich uložené, bez ohľadu na to, kde sa tieto údaje nachádzajú, vrátane zahraničia (na vzdialených serveroch ako dôležitá súčasť cloudových systémov).

Osobitne veľkou témou je používanie informačných kanálov amerických IT korporácií americkými spravodajskými službami na ovplyvnenie verejného povedomia iných krajín, vyvolanie nepokojov, ovplyvnenie priebehu politických volieb, diskreditáciu určitých politikov. Roskomnadzor tak obvinil Facebook a Google z nezákonného šírenia politických materiálov v „deň volebného moratória“ pred voľbami poslancov 9. septembra 2019, čo možno považovať ako „zasahovanie do suverénnych zaležitostí Ruska a marenie demokratických volieb“.

Bill Gates na čele staviteľov bezhotovostného raja (Valentin Katasonov)

Google ako najväčší obchodník s osobnými údajmi

Od roku 2020 môžu vzťahy medzi americkou vládou a americkým IT podnikaním vstúpiť do novej fázy. Iniciátorom prehĺbenia spolupráce bol Google. Koncom januára 2020 Google oznámil, že začína vyberať peniaze od špeciálnych služieb a polície za užívateľské údaje. Bol zverejnený cenník: poskytnutie požadovaných informácií z databázy – 45 USD; odposluch telefónnych rozhovorov – 60 USD, vykonanie ‘’prehliadky’’ (zhromaždenie potrebných informácií na požiadanie) – 245 USD

Americkí právnici poznamenávajú, že zákon povoľuje vyberanie takýchto poplatkov od vládnych organizácií, ale americké IT spoločnosti zatiaľ toto právo nevyužili. Pred desiatimi rokmi bola Silikónová mafia oveľa viac závislá od amerických spravodajských služieb a orgánov činných v trestnom konaní. Teraz sa situácia zmenila: príslušné orgány sa stali veľmi závislé od Silikónovej mafie. 

Bývalý spolupracovnik NSA USA Edward Snowden  vo svojej knihe Trvalý záznam (Permanent Record), ktorá bola vydaná v roku 2019, poznamenáva, že spravodajské schopnosti amerických IT korporácií dnes výrazne prevyšujú možnosti NSA. Google zdôvodňuje nové pravidlá hry neustále rastúcim počtom žiadostí zo strany vládnych úradov. Odtiaľ pramení prevod vzťahov spoločností s vládnymi orgánmi na platený základ. Tu si aj vspomenieš na slová Al Caponeho: „Nič osobné, je to len obchod“…

Kotleba, komsomolci a ohrozená zvrchovanosť Slovenska

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info