Satelitná fotografia americkej spoločnosti Planet Labs zachytáva čínsku jadrovú ponorku len niekoľko metrov od základne ako naberá kurz na voľné more.
Ponorka vyplávala z podmorského tunela, vedúceho od základne pod ostrovom Chaj-nan. Územie je súčasťou najjužnejšej provincie Čínskej ľudovej republiky. Čína sa dlhodobo snaží dostať oblasť Juhočínskeho mora pod svoju kontrolu. To je zdrojom neustálych sporov s USA. O udalosti informovala CNN a
píše o nej server lidovky.cz.
Na satelitnom snímku je s najväčšou pravdepodobnosťou zachytená čínska útočná jadrová ponorka typu T093, ktorej pohonný systém zabezpečuje energiou tlakovodný reaktor. Tento typ je v činnej službe od roku 2006, podľa odborníkov z neziskovej organizácie Iniciatíva jadrového ohrozenia (NTI) ich Čína vlastní a prevádzkuje šesť. Podrobnejšie technické parametre Čína utajuje, ide totiž o jednu - spoločne s T094 a T093B (akýsi medzistupeň medzi T093 a T095) - z jej aktuálne najmodernejších využívaných ponoriek.
V porovnaní s americkou flotilou ide o pomerne zastaranú technológiu. ČĽR sa všeobecne spolieha skôr na kvantitu, ako kvalitu, aj keď sa technologický náskok Západu pochopiteľne snaží zmenšiť a vyvíjaný rad T095, ktorý má T093 kompletne nahradiť, by mal byť rovnako tichý ako najnovšie americké ponorky z radu Los Angeles.
V 20. storočí výrazne pomohli Číne s vývojom Rusi. Výzbroj vyfotografovanej ponorky tvorí šesť 533 mm torpédometov (niektoré pramene uvádzajú kaliber 650 mm). Jej úlohou je primárne ničiť cudzie lode či ponorky, v závislosti na tom, či ide o verziu 093G alebo o typ 093A.
[caption id="attachment_149108" align="alignleft" width="300"]
Čínska ponorka typu 093, snímok z roku 2007. Zdroj Wikimédia[/caption]
Podľa Drewa Thompsona, bývalého člena amerického ministerstva obrany, ktorý teraz pôsobí na univerzite v Singapure, ide o vzácny pohľad, pretože satelit bol v správnej chvíli na správnom mieste. "Je to nezvyklé, aby komerčný satelit bol priamo nad takou scénou, navyše v jasný, bezmračný deň," vyhlásil pre CNN odborník.
Ľudia na sociálnych sieťach začali okamžite scenériu na fotografii prirovnávať k obľúbeným filmom s Jamesom Bondom či k novele Julesa Verna Dvadsať tisíc míľ pod morom.
Čo nezvyklé nie je, je podľa Thompsona podzemné základňa. Ide vraj o spôsob, ako Čína chráni veľké množstvo svojej strategickej infraštruktúry. "Nemáte žiadnu predstavu o vojenskej moci, akcieschopnosti či dostupnosti ponoriek," povedal Carl Schuster, bývalý riaditeľ operácií amerických tajných služieb v Pacifiku. Tunely bránia potenciálnym útočníkom zistiť vzorce správania sa posádok, čo im tým pádom neumožňuje poznať stav čínskych vojenských príprav, teda dôležité poznatky pre posúdenie komplexných čínskych zámerov a plánov.
Na snímke vidieť aj dve ťažné lode. Kapitán Christopher Carlson, vyslúžilý člen amerického námorníctva, ktorý pre server Radio Free Asia snímku preskúmal, označil vytiahnutie ponorky “pospiatky” za typický manéver. "Vzhľadom na úzke rozmery tunela si koledujete o problémy, ak necháte ponorku vyplávať na jej vlastný pohon. Použitie jadrového pohonu je navyše z bezpečnostných dôvodov vylúčené,” uviedol. “Mnoho ľudí si neuvedomuje, že ponorky sú ladné a obratné asi ako ošípané," dodal Carlson.
