KomentárDmitrija Sedova (Fond strategickej kultúry)

Keď Európanom chcete nanútiť americký LNG namiesto ruského potrubného plynu

Minulý týždeň minister obrany USA Mark Esper oznámil, že USA zvyšuje počet stiahnutých vojakov z Nemecka. Vojenský kontingent v Nemecku sa teraz nezníži o 9,5 tisíc, ako sa plánovalo, ale o 12 tisíc vojakov. Po znížení zostane v NSR 24 000 amerických vojakov a sídlo americkej skupiny bude presunuté z nemeckého Stuttgartu do Belgicka.

Toto rozhodnutie, ako obvykle, komentoval Trump na Twitteri: „Nemecko platí Rusku miliardy dolárov za energiu a my sme nútení brániť Nemecko pred Ruskom. O čom sa bavíme? Nemecko jasne porušuje dohodu o výdavkoch vo výške 2% HDP do rozpočtu NATO. Preto sťahujeme časť vojsk z Nemecka.“

Všetko priamo a bez okolkov. Z narážky amerického prezidenta na projekt Nord Stream 2 vyplýva, že Washington neoddeľuje vojenskú politiku NATO od presadzovania svojich ekonomických záujmov. Stiahnutie amerických vojakov z NSR je nástrojom nátlaku na Berlín v otázke plynovodu. 

Zdá sa, že Američania určitý výsledok dosiahli. Vedúci politici CDU/CSU reagovali v duchu, ktorý Washington požadoval. Kandidát CDU na post nemeckého kancelára po odchode Angely Merkelovej Norbert Röttgen je znepokojený tým, že stiahnutie amerických vojsk „oslabí alianciu“ a predseda bavorského CSU Markus Söder vidí v stiahnutí vojsk „vznik nových problémov vo vzťahoch medzi Nemeckom a Spojenými štátmi“. Obavy tejto časti nemeckej politickej triedy však neodrážajú všeobecné nálady. 

Stránka southfront.org v článku „Zbavujujú sa Nemci definitívne 70-ročného komplexu menejcennosti?“ píše, že podľa meraní verejnej mienky je väčšina Nemcov za zníženie americkej vojenskej prítomnosti. Potom, ako Trump zopakoval, že „trestá Nemecko za projekt Nord Stream 2 a nedostatočné financovanie armády“, podpora myšlienky stiahnutia amerických vojsk v Nemecku vzrástla. Prieskum britskej British International internet-based Market Research and Data Analytics Firm, uskutočnený na objednávku agentúry DPA, ukazuje, že namiesto toho, aby sa báli, je väčšina Nemcov za stiahnutie Američanov z krajiny. 42% podporuje stiahnutie zahraničných vojsk, 37% to nechce a 21% nemá jednoznačný názor. 

Myšlienku stiahnutia amerického kontingentu najviac podporujú v ľavicovej strane (67%), kde požaduju úplné stiahnutie americkej armády.

Medzi členmi strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) túto myšlienku podporuje 55%. Spolupredseda AfD Tino Chrupalla privítal rozhodnutie Washingtonu a uviedol, že zodpovedá programu AfD, ktorý predpokladá úplné oslobodenie Nemecka od zahraničných vojsk a jadrových zbraní: „To urobí Európu trochu mierumilovnejšou a dá Rusku pozitívny signál, čo by pomohlo aj pri zrušení hospodárskych sankcií voči RF, zavedených v roku 2014“. Podľa lídra AfD „Trump nastavuje pozitívne zahraničnopolitické akcenty; toto je prvý americký prezident, pod ktorým Amerika nevedie ani jednu vojnu’’. Vraj, Američania sťahujú svoje jednotky z Nemecka - aj dobre.

Medzi zelenými podporuje myšlienku stiahnutia amerických jednotiek 48% členov strany. Stúpenci stredopravých strán podporujú túto myšlienku v menšej miere: CDU - 35%, SPD - 42%, FDP - 37%. 

Ten istý prieskum ukázal, že Nemci nemajú sklon podporovať požiadavky USA o zvýšení vojenských výdavkov. Sľub Merkelovej, že do roku 2024 sa vojenské výdavky Nemecka zvýšia na 2% HDP, nachádza pochopenie len u 15% opýtaných a 36% sa domnieva, že vojenský rozpočet krajiny je už aj bez toho príliš vysoký.

Neočakávané kroky Trumpovej administratívy len zvýšili zmätok v sídle NATO, ktoré musí upraviť vojenské plány bloku. 7. augusta navštívil Brusel minister obrany USA Mark Esper, ktorý sa pokúsil presvedčiť spojencov, že s nimi budú konzultovať akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa premiestnenia vojsk. Je pravda, že Esper zároveň požadoval, aby sa do roku 2024 pokračovalo v práci zameranej na dosiahnutie vojenských výdavkov členských krajín NATO na 2% HDP. Pripomenul, že Spojené štáty dnes s vojenskými výdavkami 3,4% HDP vynakladajú viac, než všetci ostatní členovia bloku dohromady. V ten istý deň Merkelová poskytla rozhovor šiestim európskym novinám, v ktorom objasnila situáciu a povedala, že "vojská USA pomáhajú chrániť nielen Nemecko, ale chránia aj záujmy USA.»

Washington medzitým pevne zviazal problémy vojenskej politiky NATO s obchodnými a hospodárskymi záujmami Spojených štátov v Európe alebo ešte presnejšie s pokusmi nanútiť Európanom namiesto ruského potrubného plynu americký LNG.