Aj koronavírus má svoj manuál. Na vypracovaní súhrnu najdôležitejších aktuálnych poznatkov o ochorení COVID-19 sa podieľal popredný český infektológ. Jeho materiál uverejnený na portáli Lidovky.cz, prináša informácie nielen o priebehu infekcie, ale tiež o tom, ako sa účinne chrániť, keď príde jeseň.
Profesor Jiří Beneš pôsobí v Nemocnici na Bulovce. Podrobnejšie za začal novým koronavírusom zaoberať už v polovici marca a v priebehu nasledujúcich mesiacov zhromažďoval ďalšie údaje. Výsledkom jeho práce je koronavírusový manuál.
Nový koronavírus, označovaný tiež ako SARS-CoV-2, sa zatiaľ neadaptoval na človeka ako na svojho hostiteľa. Preto vyvoláva ochorenie s rôznymi prejavmi, ktoré závisia od kondície imunitného systému nakazených ľudí.
Závažnosť infekcie
Podľa zistení profesora Beneša, väčšina infekcií prebieha zvyčajne bezpríznakovo (asymptomaticky), alebo len ako ľahká choroba, z ktorej sa organizmus dostane vlastnými silami. Typickými prejavmi sú nádcha, slabosť, bolesť kĺbov a svalov, či strata čuchu. Ťažkosti väčšinou trvajú 1 až 5 dní a potom vymiznú.
V niektorých prípadoch však môže dôjsť k vážnejšiemu priebehu ochorenia. Predpokladom je splnenie aspoň jednej z dvoch podmienok. Buď ide o dôsledok neobvykle vysokej infekčnej dávky, keď je výrazná koncentrácia vírusu vo vzduchu, prípadne ak v infekčnom prostredí človek zotrvá dlhší čas.
Druhou možnosťou sú predispozície, okrem iného napríklad koexistujúce ochorenie dýchacích ciest, vážnejšia porucha imunity, alebo vyšší vek. Vtedy hovoríme, že človek je voči nákaze vnímavý. Choroba v tomto prípade už postihuje aj pľúca, čo sa prejavuje dušnosťou a potvrdí sa rӧntgenom alebo na „cétečku“, prípadne vyšetrením, ktoré diagnostikuje zníženie kyslíku v krvi. Takíto pacienti sú už hospitalizovaní.
Mimoriadne ťažký priebeh ochorenia si už vyžaduje jednotku intenzívnej starostlivosti. Dochádza k nemu vtedy, keď sú pľúca natoľko zasiahnuté, že nie je dostatočná výmena plynov medzi vzduchom a krvou. Ďalšou indikáciou môže byť zlyhávanie životne dôležitých orgánov.
Menej príznakov, nižšia infekčnosť?
Ako je to s mierou nákazlivosti? Podľa profesora Beneša závisí od prejavov ochorenia a nie od závažnosti celkového stavu. Vírus sa z tela vylučuje predovšetkým cez sekréty z dýchacích ciest. Vysokou nákazlivosťou sa teda vyznačujú ľudia, ktorí majú kašeľ, nádchu a horúčku. Ak tieto typické príznaky respiračnej infekcie chýbajú, aj nákazlivosť je podstatne nižšia. Celkový zdravotný stav z tohto pohľadu preto nie je podstatný.
Na margo správ o tom, že koronavírus poškodzuje pľúca, srdce a ďalšie orgány profesor Beneš uviedol, že tieto pozorovania vychádzali z malých súborov, alebo z dát o ľuďoch, ktorí na COVID-19 zomreli. Podľa neho sa u väčšiny nakazených infekcia odohráva len na úrovni dýchacích ciest a vírus nenapadá žiadne vnútorné orgány.
Prípadné postihnutie ďalších systémov sa vysvetľuje vyplavením veľkého množstva zápalových faktorov (tzv. cytokínová búrka) a následnou aktiváciou vnútornej výstelky ciev. K takýmto patologickým zmenám pri koronavíruse môže dôjsť, veľmi podobný stav ale vzniká aj pri závažných formách bakteriálnych infekcií (sepsa) a dokonca aj pri niektorých vírusových infekciách (horúčka denge). Podľa Beneša ide teda o všeobecný dôsledok kriticky prebiehajúcej infekcie a nie o špecifickú komplikáciu ochorenia COVID-19.
Kedy je počet nakazených alarmujúci?
Profesor Beneš uvádza, že počet nakazených, hoci má rastúcu tendenciu, zatiaľ nie je alarmujúci. Ak má väčšina pozitívne testovaných len mierne, alebo dokonca žiadne príznaky, znamená to, že škody na zdraví sú relatívne malé, aj keď vírus prechádza populáciou.
Kedy by bol dôvod k obavám? Keby pri rovnakom spôsobe diagnostiky rástol počet prípadov exponenciálne, čo by bolo prejavom toho, že sa zvyšuje koncentrácia vírusu v prostredí, v ktorom sa zhromažďuje veľa ľudí. Ľudia by boli vystavení vyššej infekčnej dávke, čím by sa zvýšilo i riziko závažnejšieho priebehu ochorenia.
Na pozore by sme sa mali mať aj vtedy, keď by sa infekcia dostala do komunity ľudí s oslabenou imunitou, napríklad domova pre seniorov či zdravotníckeho zariadenia a tam sa začala šíriť.
Profesor Beneš hodnotí epidemiologickú situáciu v Českej republike stále ako pokojnú. Do úvahy treba podľa neho brať i to, že čím viac sa bude testovať, tým viac prípadov pribudne. COVID-19 sa v našich podmienkach správa miernejšie ako chrípka, ale len za predpokladu, že nedôjde k explozívnemu šíreniu.
Diagnostika koronavírusu
Prebiehajúcu infekciu je možné zachytiť priamo alebo nepriamo. Prvou možnosťou je nález vírusu v tkanivách alebo telesných tekutinách, čo sa zvyčajne robí výterom z nosohltanu. Pri nepriamom spôsobe sa zisťuje prítomnosť protilátok v krvi. Toto vyšetrenie má však aj svoje nedostatky.
Hoci ide o jednoduchšiu a lacnejšiu diagnostiku, neosvedčila sa u ranných štádií infekcie, pretože protilátky sa tvoria až neskôr. Okrem toho, ich množstvo závisí aj od priebehu ochorenia či miesta prebiehajúcej infekcie.
Zvláštnosťou koronavírusovej infekcie je, že patogén sa niekedy množí len na slizniciach, inokedy prenikne aj do pľúc a u niektorých pacientov si nájde cestu aj do krvného riečišťa. A na každú z týchto situácií môže byť imunitná odpoveď rôznej intenzity.
Kedy vzniká imunitná pamäť?
Podľa profesora Beneša môže organizmus na vírus reagovať nasledovne. Využije možnosti tzv. nešpecifickej imunity. Toto však postačí len na krátkodobú ochranu u ľahkých foriem ochorenia. V tomto prípade nie je aktivovaná špecifická imunita a preto nevzniká ani imunitná pamäť.
Druhou reakciou je aktivácia tzv. bunkového typu špecifickej imunity. Špecializované biele krvinky sú schopné rozpoznať infikované bunky a zničiť ich. V tomto prípade už existuje imunitná pamäť a pri nasledujúcom kontakte s vírusom môže byť človek odolnejší. Diagnostikovanie tohto druhu odpovede je, žiaľ, veľmi prácne i drahé.
Imunitná reakcia sprostredkovaná protilátkami je treťou možnosťou. Je najúčinnejšia i najznámejšia. Zároveň platí, že jedine tento typ môžeme hromadne testovať. Ani tu to však nie je úplne jednoduché, pretože tvorba protilátok u celkovo prebiehajúcej infekcie je iná oproti prípadu, keď je obmedzená len na sliznicu.
Tvrdiť, že človek má akútny COVID-19 môžeme vtedy, keď má príznaky respiračnej infekcie (zvýšená teplota, kašeľ, nádcha, prípadne dušnosť), ochorenie trvá menej ako 2 týždne a v dýchacích cestách bola dokázaná koronavírusová RNA. Jej prítomnosť bez klinických prejavov svedčí o bezpríznakovom priebehu infekcie, kedy je človek nakazený, do istej miery infekčný, ale nie chorý.
Podľa profesora Beneša sa predpokladá, že imunitné mechanizmy zdravého človeka dokážu zastaviť množenie vírusu do 2 týždňov. Ak toto ochorenie prekonáva dlhšie, pravdepodobne už pôjde len o zbytky vírusu, ktorý nie je aktívny. Takýto človek, pokiaľ nemá závažnú poruchu imunity, sa preto môže považovať za neinfekčného.
Z toho vyplýva niekoľko prekvapivých záverov. Infekcia nemusí znamenať, že človek je chorý. Chorý človek nemusí byť infekčný a, naopak, bezpríznakový môže byť zdrojom nákazy. Samotný nález koronavírusovej RNA v nosohltane nie je sám o sebe dôkazom, že človek je infekčný. Všetky údaje by mali byť posudzované komplexne.
Kedy má význam testovať
Aké z toho vyplývajú dôsledky pre prax? Profesor Beneš odpovedal na niekoľko otázok.
Má zmysel vyšetrovať bezpríznakových, ktorí boli v kontakte s infekciou? V prípade pozitívneho výsledku testovania zistíme, že človek má infekciu, ktorá prebieha bezpríznakovo. Takíto ľudia môžu do svojho okolia vylučovať vírus, ale jeho množstvo je veľmi malé a tak nepredstavujú hrozbu pre bežnú populáciu. Mohli by však byť nebezpeční pre tzv. vysoko vnímavé osoby a preto by sa mali vyhýbať miestam ako domovy dôchodcov a podobne.
Ak je výsledok testu negatívny, je možné, že nedošlo k nákaze, ale nedá sa vylúčiť ani možnosť, že zatiaľ prebieha inkubačná doba a choroba môže prepuknúť v najbližších dňoch. Testovanie bezpríznakových ľudí by sa z tohto dôvodu nemalo využívať ako potvrdenie bezinfekčnosti na čas dlhší ako 24 hodín.
Profesor Beneš preto nepovažuje vyšetrovanie ľudí, ktorí nemajú príznaky za prínosné. Miesto diagnostiky by stačilo odporučiť, aby sa vyhýbali rizikovým miestam, v ktorých hrozí ľahké šírenie infekcie.
Mali by sa testovať všetci ľudia s prejavmi akútnej respiračnej infekcie? Takíto ľudia vylučujú do svojho okolia už veľké množstvo vírusu a mali by zostať v domácej izolácii, či už ide o SARS-CoV-2, alebo akýkoľvek vírus. Testovanie na koronavírus by malo byť nevyhnutnosťou, pokiaľ nemôžu zostať v karanténe. Po potvrdení pozitívneho nálezu by sa mali izolovať. Negatívny výsledok znamená, že ich ochorenie má inú príčinu ako COVID-19.
Je možné pomocou testovania zachytiť nastupujúcu epidémiu, prípadne jej druhú vlnu? Plošné testovanie je drahé a organizačne náročné. Oveľa jednoduchšie je zisťovanie koncentrácie vírusu v prostredí, napríklad v odpadových vodách. Dôležité je poznať trendy v počte závažných prípadov ochorenia COVID-19. Pri podozrení na začínajúcu epidémiu by mali byť testovaní všetci pacienti s horúčkou, pneumóniou alebo akútnou respiračnou infekciou, ktorí sú hospitalizovaní. Pokiaľ počet takýchto osôb s pozitívnym nálezom zostane nízky, netreba sa obávať.
Rady pre verejnosť
Podľa profesora Beneša by sa epidémia nemala démonizovať. Po 5 mesiacoch jej trvania je zrejmé, že nemá zmysel snažiť sa o elimináciu vírusu z populácie. Mali by sme predpokladať, že tu už zostane. Nejde však o žiadnu tragédiu, len sa musíme naučiť správať tak, aby nedošlo k jeho explozívnemu šíreniu.
Podľa odborníka by sa malo vysvetľovať ľuďom, že v bežnom živote nie je úplne možné zabrániť náhodnému kontaktu s vírusom, ale dokážeme sa chrániť a tak zamedziť jeho ďalšiemu šíreniu.
Základné pravidlá prevencie sú:
- dôkladné umývanie rúk (pred jedlom, po toalete, po cestovaní, návrate z nákupu...)
- po kontakte s predmetmi, ktoré mohli byť kontaminované sa nedotýkať tváre (ústa, oči, nos)
- po odchode z domu nosiť so sebou rúško a nasadiť si ho v prípade, že by sa v okolí objavil človek s akútnymi príznakmi infekcie (použité rúško potom dať do vrecka a zahodiť alebo vyprať)
- na ľudí s rúškom nepozerať ako na podozrivých, rúško je prejavom ochrany, a nie choroby
- v období epidémie sa vyhýbať hromadným podujatiam, najmä v uzavretých priestoroch
- tráviť aspoň časť dňa na čerstvom vzduchu, priestory čo najviac vetrať
- udržiavať sa v dobrej fyzickej a psychickej kondícii
V prípade, že človek nejakú
infekciu už má, hoci aj banálnu nádchu, by sa mal:
- zdržiavať v izolácii alebo aspoň obmedziť kontakt s ostatnými na minimum
- medzi ľudí vyjsť len s rúškom a rúška často meniť
- vyhýbať sa kontaktu s vnímavými skupinami (seniori, ľudia s poruchou imunity...), ak to nie je možné tak použiť respirátor bez výdychového ventilu
- smrkať a kašlať do papierových vreckoviek
- pri kýchaní a kašlaní do ohybu lakťa potom odev považovať za kontaminovaný a pri najbližšej možnosti ho oprať
- choré deti nechať v domácej izolácii až do uzdravenia
Aktuálna situácia je podľa profesora Beneša relatívne pokojná. Horšie to môže byť na jeseň a v zime, kedy bude veľmi náročné odlíšiť COVID-19 od bežného prechladnutia či chrípky. Preto by sme sa mali na takúto situáciu pripraviť už teraz a to automatickým dodržiavaním všetkých uvedených zásad.
Upozorňuje však ešte na jednu vec. „Úplne najdôležitejšie je zachovať si chladnú hlavu, správať sa zodpovedne a nepanikáriť. COVID-19 nie je stredoveký mor, je to respiračná vírusová infekcia, s ktorou si môžeme poradiť a s ktorou sa musíme naučiť normálne žiť,“ dodáva uznávaný infektológ.
