fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

Bielorusko bude viesť vojenské cvičenia na svojich západných hraniciach počas masových povolebných protestov

Ilustračný obrázok. Zdroj: TASR

Minsk uviedol, že bude viesť rozsiahle vojenské cvičenia na bieloruských hraniciach s Poľskom a Litvou. Cvičenia budú zamerané najmä na protivzdušnú obranu, pričom sa konajú uprostred masových demonštrácii kvôli sporným prezidentským voľbám, informuje portál RT.

Cvičenia, ktorých cieľom je aj nasadenie delostreleckého a raketového arzenálu, sa uskutočnia v západnej oblasti Grodna od 17. do 20. augusta, uviedlo ministerstvo obrany krajiny. Táto akcia sa uskutoční v blízkosti mesta Astravets – neďaleko novej jadrovej elektrárne, ktorá sa buduje v spolupráci s Ruskom.

Ozbrojené sily z troch plukov protivzdušnej obrany boli vyslané do oblasti, uviedla armáda a dodala, že jednotky už strážia vzdušný priestor bieloruskej štátnej hranice. Vzdušné a tankové jednotky sa tiež zúčastnia cvičení, ktoré sa v tom istom období konajú na samostatných miestach.

Bielorusko v posledných dňoch zaznamenalo prudký nárast svojich vojenských aktivít v očividnom pokuse ukázať silu svojim susedom, ktorých Minsk opakovane obviňoval z toho, že podnecovali masívne prebiehajúce protesty v krajine. V sobotu prezident Alexander Lukašenko vyslal do oblasti Grodno vzdušnú brigádu, pričom uviedol, že je na hraniciach napätie kvôli aktivity NATO v susedných krajinách.

NATO aj Litva popreli obvinenia Lukašenka. „Žiadne tanky ani vojakov nezhromažďujeme!“

„Nemôžeme len pokojne sledovať, čo sa deje na týchto územiach. Naša armáda sa tiež obáva tohto problému,“ uviedol Lukašenko a dodal, že nariadil presun brigády z Vitebska do Grodna počas „napätej“ situácie.

NATO odmietlo Lukašenkove obavy z vojenskej aktivity v blízkosti hraníc. Hovorca uviedol, že „nadnárodná prítomnosť Aliancie“ v regióne nie je „hrozbou pre žiadnu krajinu“ a je „prísne defenzívna, primeraná a určená na predchádzanie konfliktom a zachovanie mieru.“

V Bielorusku sú už týždeň masové demonštrácie, ktoré boli vyvolané prezidentskými voľbami, ktoré sa konali 9. augusta. Podľa oficiálnych údajov si dlhodobý vodca Lukašenko zabezpečil solídne víťazstvo a získal niečo vyše 80 percent hlasov. Opozícia však trvá na tom, že voľby boli hrubo falšované.

Lukašenko presunul leteckú útočnú brigádu na západnú hranicu krajiny počas protestov a aktivity NATO v Poľsku a Litve

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info