fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Váš vek dožitia najviac ovplyvnia sociálne podmienky vo vašom detstve

dieťa šťastie dúha
Ilustračný obrázok © Shutterstock

Rôzna dĺžka dožitia občanov toho istého štátu nie je žiadna výnimka. Nová vedecká štúdia z Nemecka poukazuje na to, že ani tak nerozhodujú regionálne špecifiká. To, koľko sa dožijete, záleží od podmienok, v akých ste prežili detstvo.

A nielen od ekonomických podmienok, teda, či ste vyrastali v hmotnom dostatku či nedostatku, ale najmä od toho, v akom sociálnom prostredí ste strávili roky detstva. Presnejšie, aké boli vzťahy vo vašej rodine, koľko priestoru dostali tie dobré až lepšie a koľko sa ušlo na tie zlé. Platí to nielen pre rodinu, ale aj pre školský kolektív. Každé prípadné znevýhodnenie vám v dôchodkovom veku uberá na dožitých rokoch.

Nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) nedávno túto tému podrobne rozobrali  a prišli k zaujímavým zisteniam. Opreli sa o zistenia renomovaných vedcov – profesora demografie na univerzite v Rostocku Rolanda Raua a člena Inštitútu Maxa Plancka a taktiež profesora ekonómie Carla Schmertmanna z Floridskej štátnej univerzity.

Pomocou novej štatistickej metódy, ktorá do značnej miery vylučuje náhodné výkyvy v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva, skúmali obaja predpokladanú dĺžku života v jednotlivých okresoch. Pretože, ako píšu vo svojej štúdii, ktorá sa objavila v odbornom titule „Ärzteblatt“, odhady v malom sú rozhodujúce pre „identifikáciu marginalizovaných regiónov“. Výsledky sú na jednej strane prekvapujúce a na druhej strane zas až tak ani nie.

Psy dokážu spoľahlivo vycítiť koronavírus

V bohatšom južnom Nemecku žijú ľudia v priemere dlhšie. Ženy v okrese Starnberg južne od Mníchova sa dožívajú v priemere 85,7 rokov. Ženy v oblasti Salzlandkreis v Sasku-Anhaltsku dožijú v priemere 81. U mužov je najvyššia očakávaná dĺžka života v mníchovskom okrese s 81,2 roka a najnižšias 75,8 roka v Bremerhavene. Profesora Rolanda Raua však prekvapilo zistenie, že niektoré faktory, o ktorých sa dá predpokladať, že majú vplyv na dĺžku života, nehrajú takmer žiadnu úlohu. Hustota obyvateľstva, priemerný príjem a počet lekárov na 100 000 obyvateľov nekorelujú takmer vôbec s očakávanou dĺžkou života.

Ani to, či ľudia žili v krajine alebo v meste, nevyhnutne neovplyvnilo ich dĺžku života. Profesor zistil a pre FAZ napísal, že tí, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach vo východnom Nemecku, majú nižšiu priemernú dĺžku života ako obyvatelia východonemeckých miest. Neplatí to však pre krajiny bývalého západného Nemecka. Tam je skôr pravdepodobnejšie, že mestá ako Essen, Duisburg alebo Gelsenkirchen skracujú priemernú dĺžku života.

Vedci však našli priamu súvislosť medzi nižšou strednou dĺžkou života a extrémne znevýhodnenými skupinami obyvateľstva. Viac detskej chudoby a ústrku znamená kratší život. Štúdie opakovane ukazujú, že sociálno-ekonomické rozdiely v očakávanej dĺžke života zohrávajú významnú úlohu nielen v krajinách ako Veľká Británia alebo USA, ale aj v krajinách, ktoré sú známe svojimi sociálnymi politikami – v Dánsku alebo vo Švédsku.

Kolonizácia Marsu sa stáva pomaly skutočnosťou, ale nebuďte príliš nadšení – o tom, kto a ako sa tam dostane, rozhodnú miliardári

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info