fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Ako dopadlo hľadanie „ruskej hrozby“ pre Lukašenka (Arina Cukanova)

Fotokoláž / (via TASR)

Komentár Ariny Cukanovej (Fond strategickej kultúry)

Prezident Bieloruska za zamotal do sietí Luka’s Game

Súčasná bieloruská prezidentská kampaň sa od samého začiatku vyznačovala pozoruhodnou protiruskou zložkou: najprv, na úrovni vyhlásení najvyšších predstaviteľov (najmä ministra zahraničných vecí Bieloruskej republiky Vladimíra Makeia , ktorého neskôr Alexander Lukašenko takmer odcitoval, sa v tom istom čase   rozohralo divadlo s údajne proruským protežantom Viktorom Babarikom. Súdni znalci zároveň podsunuli „analýzu“ pričom tvrdili, že s Ruskom boli spojení ďalší hlavní súperi súčasnej hlavy štátu. A dokonca aj Sergej Tichanovskij, ktorý teraz trávi čas za mrežami, ale  na prezidentský úrad sa pod transparentmi BČB chystá  jeho manželka Svetlana, ktorá spojila sily s ústredím dvoch ďalších potupených kandidátov – Babarika a Cepkala.

Iba človek, ktorý je veľmi vzdialený od bieloruskej reality, by mohol upodozrievať v tejto špičke ktorá v súčasnosti zhromažďuje pre túto krajinu nevídané mítingy niečo proruské. Tichanovskaja otvorene nesúhlasí s účasťou Bieloruska na projekte spojenectva s Ruskom a zasadzuje sa za návrat k ústave Bieloruskej republiky z roku 1994, ktorá vyrovnala všetko, čo nasledovalo – štát Únie Ruskej federácie a Bieloruskej republiky, aj status ruského  jazyka v štáte a ďalšie početné dohody a dohovory s Ruskom ktoré fungovali štvrť storočia.

V Bielorusku zatkli Lukašenkovho protikandidáta

Všetko je veľmi jasné: aj to, kto sa chystá prevziať moc v krajine a vysídliť Lukašenka, aj prečo sa to deje, aj kto potrebuje všetko to, čo sa teraz deje v Bielorusku. Zjavne nie  Moskva.

Koncert – míting na podporu Svetlany Tichanovskej v Minsku 30. júla 2020. Na mítingu sa zhromaždilo podľa rôznych zdrojov od 34 do 63 tisíc ľudí

Okolie  Lukašenka sa však z nejakého dôvodu rozhodlo (zatiaľ nie je jasné, prečo), že najlepším spôsobom, ako presvedčivo zvíťaziť v prezidentských voľbách, je predbehnúť miestnych nacionalistov v útokoch na Rusko a, ak sa niečo stane, stáť na čele protestu. Je dobre známe, že jadrom tohto protestu je tá istá opozícia, ktorá usporiadala pochody proti integrácii s Ruskom,  lebo, ako si mysleli vtedy v Minsku, dali úradom pri rokovaniach s Moskvou tromfové karty. Minsk chcel viac preferencií a heslá ako „Žiadna integrácia!“ sa zdali  bieloruskej strane dobrým spôsobom, ako vyvinúť tlak na spojencov.

Bieloruské orgány, samozrejme, nemohli nepochopiť, že v prezidentských voľbách budú čeliť rovnakému protiruskému davu, ktorý  teraz rieši  Lukašenka Nie je možné podozrievať, bieloruskú špičku z extrémnej naivity, ktorá verí, že „belčervonabelyje“ (bielo-červeno-bieli-BČB) uznajú odrazu  prezidenta za  „svojho“. Aj keď je možné pripustiť,  že  protiruská rétorika priblíži umiernených nacionalistov k Lukašenkovi a hlavní voliči AGL (Alexandra Grigorjeviča Lukašenka) by zaňho zahlasovali.

Niekoľko dní pred voľbami sa však ukázalo, že technológia „zachytenia iniciatívy“ opozície, ktorá sľubovala (údajne) Lukašenkovi úspech, „zjedla“ samotného prezidenta. Na cieľovú čiaru prišiel s vyhliadkou na druhé kolo volieb a hrozbou hromadných protestov , kedy do ulíc vychádzajú nie stovky a nie tisíce, ale desiatky tisíc ľudí. Na Ukrajine to v roku 2014 stačilo, aby  oznámili „milión“ demonštrantov a uskutočnili prevrat.

V Bielorusku od samého začiatku kampane úspešne fungovala technológia „Saša 3%“ proti „JAMy 97%“, ale tzv. akcie solidárnosti od Poľska po Miami ukázali, že Západ už rozhodol, kto by sa mal považovať za drvivú väčšinu bieloruského ľudu – tie isté desiatky tisíc mávajúci BČB zástavami a skandujúci „My veríme! Môžeme! Vyhrajme! “ A dokonca aj unáhlene uskutočnené prieskumy verejnej mienky zadané štátnymi bieloruskými médiami, ktoré práve prezradili svetu 72,3% Lukašenko a menej ako 10% opozícia, už situáciu nezachránia, pretože spoločnosť  týmto číslam neverí.

Lukašenko varuje, že vďaka koronavírusovej hystérii môžu mocní zmeniť svet bez vojny

Možno, že na začiatku kampane mal Lukašenko takéto ratingy, ale niekto mu odporučil, aby nežiaril, a tento „niekto“ si bol jasne vedomý scenára „Saša 3%“. A teraz iba jeden demonštračný koncert opozície v Minsku je dôkazom  toho, že dokonca 10% je dosť na to, aby  obrázok  vyzeral ako z Kyjevského Maidanu, a 72 sa javí menej ako 3. Zákony matematiky v politike nefungujú.

Pokus Lukašenkovho okolia  „viesť“ protest  na úkor hanobenia Ruska úplne zlyhal: opozícia sa zdala byť na to pripravená a vyhýbala sa  akýmkoľvek zjavným útokom na Rusko. Zdá sa, že sa riadili dobre známou radou starostu Dnepra  (Dnepropetrovska):  „Musíme dať spodine nejaké sľuby, aby urobili nejaké ústupky … A vešať… Vešať ich môžete potom …“ . Opozícia preto odložila „ruskú otázku“ na „neskôr“ (tú už aj tak vyriešil návrat k Ústave z roku 1994) a teraz bijú iba Lukašenka ako odporcu spravodlivých volieb.

„Spravodlivé voľby“ sú hlavnou pascou západných postupov farebných revolúcií a bieloruský prezident do nej nielen spadol, ale zaplietol sa aj do jej sietí a objavil sa pred „západnými partnermi“ a spojencami v EAEU a CSTO ( EAEU-Eurázijskej ekonomickej únie a CSTO-Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, pozn. red.), nehovoriac už o Rusku, a pred svojimi vlastnými voličmi v, mierne povedané,  nepriaznivom svetle. Západ uvidel diktátora, ktorý nemilosrdne zasahoval proti politickým oponentom a pokojným demonštrantom (zatiaľ sú skutočne až na zriedkavé výnimky mierové). Spojenci videli v  Lukašenkových výrokoch  a činoch veľké zvláštnosti, ale na dlhú dobu to všetko bolo pripisované nákladom náročného volebného procesu. Ľudia v Bielorusku boli všeobecne ohromení správami: „belčervonabelyje“ sa jemne vyhýbali otázke vlastníctva Krymu, a prezidentova garda  tvrdohlavo hľadala „dôkazy“ zákerného ruského zasahovania do bieloruských volieb.

Lukašenko, ktorý zápasí s prízrakom „ruskej hrozby“, nevyhral vôbec nič, práve naopak, v deň volieb narazil na súpera, ktorý výrazne posilnil, „obklopil sa“  značnou podporou ulice (a nielen v hlavnom meste), a  pre  západnú tlač sa stal ideálom bieloruskej demokracie. Tri veľmi pekné ženy, ktorých manželia a/alebo kamaráti miznú vo väzení alebo sú nútení skryť svoje deti pred Lukašenkom, biele košele, červené srdiečka … A toto priamo vyrazí slzu: „Nepotrebujem  moc.   Chcem deti, manžela a ďalej vyprážať moje kotlety . “ No, všetko, doslova všetko, ako sa to páči na Západe: aj téma pohlavia zblízka (Lukašenko sa však domnieva, že žena nemôže viesť krajinu: „zrúti sa, chudera“)) aj čistoty myšlienok („spravodlivé voľby“) aj demokratické snahy (referendum o návrate k ústave z roku 1994). A čo má AGL? Represie manželov a spolupracovníkov týchto krásnych dám a trvalé hľadanie „ruského vplyvu“? Boj so „slobodnou tlačou“?

Lukašenko obvinil Poľsko a Rusko zo zasahovania do augustových volieb

Lukašenkovi sa nepodarilo vyradiť protiruské tromfy z opozície BČB – z toho dôvodu, že tromfy v tejto ťažkej hre boli úplne odlišné. A pasce nastavené na AGL fungovali: bojoval s údajným ruským ochrancom Babarikom – a dostal zjednotenú opozíciu, dokonca aj s „chuderami“- ženami v čele a veľkými masovými protestmi.

Teraz verejnosť s otvorenými ústami sleduje divadlo „33 ruských hrdinov“, ktorým je pripisované nemysliteľné: od destabilizácie situácie po prípravu teroristických činov a dokonca, podľa povestí bieloruskej KGB, pokus o život hlavy štátu. Áno, ak ste to nevedeli, sabotéri a vrahovia vždy chodili na misie v skupinách, v maskovacích uniformách, so chevronmi  „Naše podnikanie je smrť“, usadili sa na jednom mieste, upútali pozornosť každého svojim vojenským vybavením, vojenskou disciplínou a odmietaním alkoholu …

Kto teda presne z okolia Lukašenka podsunul túto pascu? Čoskoro dostaneme odpoveď. Smiešne je to, že na „ruských teroristov“ neveria ani v Anglicku – mlčia doteraz. Zapojil sa len Kyjev, s ktorým Minsk odzrazu začal diskutovať o občianstve zadržiavaných osôb a posilňovaní hraníc (čo keď Rusko zaútočí z blízkeho  Pskova a Nevelu?). Avšak spájať sa s Kyjevom proti Moskve je posledná vec a spojenec ukrajinských orgánov je stále iba  Mazepovým odvarom.

Lukašenko obvinil svojich oponentov z plánovania masakry v Minsku

Alexandrovi Grigorjevičovi neuverila ani opozícia BČB, keď v zákulisí hry o „33 hrdinoch“ (podľa legendy je ich 200, ďalších 167 sa niekde okolo potuluje), uvidela zámer vlády zaviesť v krajine výnimočný stav a zrušiť voľby.

V Bielorusku zadržali 32 vojakov súkromnej vojenskej skupiny „Skupina Vagner“

Ak má Lukašenko v úmysle predať Západu „ruskú intervenciu“, aby sa predišlo hrozbe zmeny moci v krajine, potom je to beznádejné podnikanie: bojovníci za demokraciu potrebujú iba celú sadu,  vrátane prezidentského úradu.

Odmietnutie spojeneckých vzťahov s Ruskom znamená pre AGL iba jednu vec – rýchlu a nevyhnutnú stratu moci spôsobenú pouličným tlakom a postupom „spravodlivých volieb“, ktoré sa v rôznych krajinách vypracovali k dokonalosti. No a krajina … Táto krajina, podobne ako Ukrajina, bude zmätená.

Zostáva dodať, že Rusko reagovalo veľmi opatrne na podivné činy svojho spojenca: na operatívnom stretnutí so stálymi členmi Bezpečnostnej rady, ktoré 31. Júla zorganizoval ruský prezident Vladimír Putin,  „sa o incidente so zadržaním ruských občanov v Bielorusku uskutočnil podrobný rozhovor.   Bola vyjadrená nádej, že v blízkej budúcnosti sa táto situácia vyjasní a neopodstatnene zadržaní ruskí občania budú prepustení .“ Slovo „neopodstatnené“ má za týmto príbehom urobiť bodku.

V Bielorusku sa začalo predčasné hlasovanie v prezidentských voľbách

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info